Ešte ste o nich nepočuli? Nuž v slovenských podmienkach asi ani nečudo... Vegetačné fasády sú dnes totiž, napriek ich ďalekej histórii, prezentované skôr ako prejav snobizmu a bohatstva. Stretávame sa s nimi napr. na fasádach bánk a pritom sa jednoducho dajú realizovať aj na rodinných domoch. Čo sú teda vegetačné fasády, inak nazývané aj vertikálne záhrady, a aký je ich účel?
Jednoducho povedané, vegetačné fasády sú zelené steny tvorené stovkami rastlín, vinúcich sa po stene. Výsadbu tvoria špeciálne rastliny, ktoré pre svoj rast potrebujú len minimum substrátu, poprípade nepotrebujú žiaden substrát.
Ako funguje vegetačná fasáda?
Rastliny sú upevnené na plstených doskách, ktorých súčasťou je vrstva špeciálnej polyamidovej vaty. Dosky sú zavlažované pomocou dômyselného systému, ktorým ku rastlinám priteká živný roztok. Ten im dodáva naraz potrebné živiny i vlahu.
Plstené dosky alebo lepšie povedané panely, sú na fasádach budov ukotvené tak, aby sa nedotýkali steny a v medzere medzi doskou a stenou, mohol cirkulovať vzduch. Na ich bezpečné a ideálne ukotvenie slúži špeciálna, na stenu osadená závesná konštrukcia, ktorá zabezpečuje, že dosky sú od povrchu fasády vzdialené aspoň 10 cm. Aby vlaha nenarušila povrch a v ďalšom štádiu i konštrukciu nosnej steny, musí byť táto povrchovo ošetrená kvalitnými hydroizolačnými materiálmi.
Vodu s obsahom hnojiva, privádza k rastlinám rovnomerne a nepretržite zavlažovací systém, umiestnený pozdĺž celej konštrukcie. Nespotrebovaná voda, ktorá sa podľa poveternostných podmienok často mieša i s vodou dažďovou, pritom odtečie do zberného odkvapu, ktorý sa nachádza v spodnej časti steny. Voda je potom odvádzaná do špeciálnych nádrží a znovu vrátená do zavlažovanieho zariadenia. Ich nemalou výhodou je teda i fakt, že prispievajú k zachytávaniu dažďovej vody v exteriéri a znižujú tak jej objem v kanalizácii.
Vegetačné fasády nielenže pôsobia ako izolácie budov schopné pozitívne ovplyvňovať reguláciu ich teploty. V zime sa pod nimi fasády príliš neochladzujú a opačne, v lete sa steny budov neprehrievajú, čo pôsobí na celkové zlepšenie ich mikroklímy.
Vďaka absorbčnej schopnosti rozmanitých nasadených rastlín, majú vertikálne záhrady, ako tieto fasády často nazývajú odborníci, za úlohu očisťovať v mestách vzduch od CO2 a vracať do nich kyslík i chýbajúcu zeleň.
Navyše, vďaka dobrej schopnosti pohlcovať zvuk prispievajú vegetačné fasády aj k znižovaniu hluku v uliciach a nielenže pôsobia vysoko estetickým dojmom, ale pozitívne vplývajú i na psychiku obyvateľov.
Samozrejme, zavlažovanie a hnojenie veľkých plôch vegetačných fasád je plne automatizované a tak sú náklady na zriadenie i prevádzku dosť vysoké. Ceny sa v závislosti od veľkosti plochy pohybujú približne medzi 600 až 1200 EUR za štvorcový meter. Paradoxne tu ale platí, že čím väčšia plocha, tým nižšia cena.
Foto: www.tbrechel.wordpress.com, www.cooledeko.de