Zmeny v konštrukčných riešeniach a v ponuke stavebných materiálov viedli k faktu, že v súčasnej výstavbe je len málo domčekov, do ktorých sa vchádza po schodoch. Určite nastal veľký pokrok v materiáloch pre povrchové úpravy fasád a soklov. Povrchy sú odolnejšie proti stekajúcej a striekajúcej vode.
Princíp konštrukcie vodorovnej hydroizolácie však zostal nezmenený. Vlaste nie, zhoršil sa. Dajme tomu v domoch spred sto rokov bola horizontálna hydroizolácia pôvodne približne 50 mm pod povrchom podlahy, v domoch zo 70. rokov bola 80 mm pod podlahou a tepelnoizolačnou vrstvou. No v súčasných domčekoch to býva aj 200 mm. Pri výške podlahy 150 mm nad terénom je teda vodorovná izolácia 50 mm pod terénom. Nie sú však výnimkou ani domy s podlahou v úrovni priľahlého terénu.
Ešte v 70 a 80. rokoch sa v odborových normách pre hydroizolácie uvádzala minimálna výška vodorovnej hydroizolácie nad terénom, v ktorej bolo uvedené: U nepodpivničených stavieb sa musí izolácia steny umiestnená vo výške asi 30 cm nad upraveným terénom. Po zrušení týchto noriem sa vo výkresoch vo veľkom množstve projektov rodinných domov zjavila vodorovná hydroizolácia pod úrovňou terénu, na ktorú nadväzuje zvislá izolácia vytiahnutá obvykle do určitej výšky nad terén Aké má takáto hydroizolácia nepodpivničenej stavby šance vzdorovať tlakovej vode? A to aj v horizontálnom aj vo vertikálnom smere? Odpoveď na tieto otázky sa volá IZONIL.
Izonil je síce definovaný ako hydroizolačná paropriepustná omietka, jeho výrazným benefitom však je, že sa dá použiť aj na horizontálne podklady (betónové podlahy a betónové strechy). Systém IZONIL je totiž pochôdzny. Znie to priam neuveriteľne, ale na dokonalú izoláciu podlahy (aj stien) postačí len 2 centimetre hrubá vrstva systému IZONIL.
Aplikovaním tejto vrstvy v horizontálnom pohľade získate rovnú plochu, vzhľadovo podobnú betónovej podlahe, ktorá bude odolná voči vodnému tlaku 1 bar s prienikom vody <1 mm z pozitívnej aj z negatívnej strany. Vrstva systému IZONIL navyše obsahuje veľké množstvo mikropórov, ktoré umožňujú extrémne vysokú paropriepustnosť a na druhej strane stopercentnú vodeodolnosť. Na vrchnú podlahovú vrstvu IZONIL môžete potom bez obáva položiť akýkoľvek druh podlahy, či už klasickú drevenú, plávajúcu podlahu, pásy linolea, parkety, laminátovú podlahu a iné.
Samozrejme, ak touto vrstvou zabránime prenikaniu vlhkosti do domu cez podlahu, táto sa nám môže preniesť do obvodových múrov, preto je potrebné naniesť omietku IZONIL aj na ne. Tak zvnútra ako i zvonku. Tento krok netreba podceňovať.
Viete, ako je obvod stavby namáhaný vodou? Predstavte si, aké vrstvy a povrchy sa zvyčajne vyskytujú v terénnych úpravách okolo obvode domu, ako býva terén okolo domu tvarovaný, predstavte si, čo sa deje pri letnom prívalovom daždi alebo pri topení snehu okolo domu. Asi sa zhodneme, že aj na obvode nepodpivničenej stavby musíme počítať, hoci krátkodobo, s tlakovou vodou. Nanesením omietky IZONIL z vonkajšej strany uzavriete múry bezpečne pred vodou a týmto pomerne jednoduchým úkonom zvíťazíte nad bežným problémom starých, ale i novších domov.
IZONIL sa vyrába priemyselne ako suchá omietková zmes na báze Portlandského cementu, kremičitého piesku a unikátnej prísady (Izocomponent). Zmes je vystužená PP vláknami. Omietka sa nanáša maximálne v troch vrstvách v celkovej hrúbke maximálne 30 mm. Celková hrúbka omietky sa určí podľa stupňa zaťaženia muriva vlhkosťou.