Pred fázou projektovania domu aj inej väčšej stavby vo svahu sa vykonávajú inžinierske a geologické prieskumy na akomkoľvek mieste s ťažkým terénom. Určí sa zloženie a typ pôdy, hladina podzemnej vody. Od toho bude do značnej miery závisieť výber základu a technológie inštalácie. Podzemné vody nachádzajúce sa blízko povrchu môžu oslabiť pevnosť svahov a pôsobiť na ne deštruktívne.
Na zníženie hladiny podzemnej vody sú položené drenážne systémy, sú vybavené zákopy a odvodňovacie studne. Husté a homogénne pôdy môžu slúžiť ako základ pre monolitické pásové základy. V tomto prípade je pásová základňa navrhnutá tak, aby odolávala tlaku svahu. Ak je pôda heterogénna a zosúva sa po svahu, stačia len určité typy pilótových základov.
Aby sa zabránilo skĺznutiu pôdy, vykonáva sa terasovanie svahov. Takýto umelý zásah do tvorby reliéfu sa používa na ochranu pred suťami, zosuvmi pôdy a vytláčaním pôdy. Potrebu takejto udalosti by mal určiť odborník, ktorý posúdil vlastnosti reliéfu a úroveň strmosti svahu.
Obytné budovy je lepšie stavať ďalej od okraja kopca. Krajný bod založenia domu by mal byť umiestnený od okraja kopca vo vzdialenosti rovnajúcej sa 1/3 výšky svahu. Ak sa dom stavia pod kopcom, neodporúča sa ani jeho umiestnenie blízko svahu. Najčastejšie odborníci odporúčajú postaviť budovu na najvyššom a najsuchšom mieste pozemku. V dolnej časti kopca bývajú ťažkosti s odvodnením. Tu sa budú hromadiť zrážky, zostane vysoká vlhkosť a vďaka vytvorenej „studenej kapse“ bude teplota vzduchu vždy o niečo nižšia ako v okolí. Pôda v zóne vysokej vlhkosti sa rýchlejšie zaplavuje, čo spôsobuje ďalšie ťažkosti pri výstavbe. Postavením domu na najvyššom mieste svahu sa vyrieši problém odvodnenia a sedimentárna vlhkosť bude prirodzene stekať dole.
Foto: krov-torg.ru
Text: Ivan Nôta