Preč sú časy, keď stavba studne začínala privolaním prútikára, ktorý sa poprechádzal po dvore a pomocou virgule (prútika v tvare Y) dokázal určiť miesto, kde sa nachádzala spodná voda v dostatočnom množstve na to, aby sa mohli zahájiť práce na jej výkopoch. Neúcta k životnému prostrediu zapríčinila, že doteraz máme na Slovensku tisíce „čiernych“ studní. Platná legislatíva sa stavbe takýchto studní snaží v čo najväčšej miere zabrániť.
Nechceme znevažovať ich prácu, pretože ak išlo o kvalitného prútikára, tak studňa naozaj poskytovala výdatné množstvo vody, no aj napriek tomu sa v súčasnosti musí k stavbe studne v prvom rade privolať hydrogeológ. Ten na rozdiel od prútikára za svoju prácu (projekt) ručí doslova vlastnou hlavou a všetky komplikácie, ktoré vzniknú v budúcnosti, čo sa týka zle navrhnutého miesta na výkop studne (vyschnutie a podobne), znáša v plnej miere sám. To sa týka aj toho, ak vaša studňa „zoberie“ vodu susedovi.
O tom, že hydrogeológ je naozaj človekom najpovolanejším na projektovanie studne svedčia aj požiadavky na neho – musí mať vysokoškolské geologické vzdelanie, a tri roky praxe v odbore, alebo stredoškolské geologické vzdelanie a päť rokov praxe v odbore, taktiež autorský podiel na riešení hydrogeologických úloh, kladné hodnotenie odbornej úrovne od najmenej dvoch odborných garantov a zloženie skúšky odbornej spôsobilosti pred komisiou ministerstva životného prostredia. Znie to dosť zložito, ale práve tieto požiadavky zaručujú, že vám bude v budúcnosti studňa slúžiť bez komplikácií.
Stavba studne
Stavba studne, či už ide o jej vyvŕtanie alebo vykopanie a realizácia ďalších súvisiacich zariadení (terénna úprava, prípojka, domáca vodáreň) je stavba ako každá iná. Dnes sa toto všetko nedá urobiť svojpomocne. Preto musíme už pri projektovaní rátať so zvýšenými nákladmi. Šetriť sa však neoplatí. Zároveň je však potrebné uvedomiť si, na čo budeme studňu využívať. Ak máme v dome obecnú vodovodnú prípojku a vodu zo studne chceme využívať iba sezónne (polievanie trávnika, umývanie auta a podobne), tak jednoducho neušetríme. Náklady spojené s výstavbou studne sa nám začnú vracať až po mnohých rokoch (desaťročiach). Vtedy by sme skôr mali uvažovať nad výstavbou zásobníkov úžitkovej (dažďovej) vody. Ak však verejnú prípojku pitnej vody nemáme, studňa jednoducho musí byť.
V podstate si môžeme vybrať dva spôsoby, akými sa stavba studne realizuje. Prvým je takzvané vodohospodárske dielo – pri ňom musíte mať vybavené všetky povolenia na stavbu studne (trvá to aj niekoľko mesiacov) a po ukončení výstavby studne je nutná už len jej kolaudácia. Tá sa vykonáva vo väčšine prípadov s kolaudáciou novostavby.
Druhým spôsobom je takzvaný prieskumný hydrogeologický vrt – robí sa v prípadoch keď je dôvodné podozrenie, že na pozemku nebudú vhodné podmienky na stavbu studne. Vo väčšine prípadov však prieskumný vrt ukáže neopodstatnenosť takéhoto podozrenia a tak býva táto možnosť často využívaná. Je to aj preto, že zákonom vyžadovaná dokumentácia k studni sa vybavuje až následne po vykonaní vrtu a tak je tento spôsob časovo výhodnejší. Aj tu však musíme zohľadniť napríklad vyťaženosť vrtných súprav a podobne. Určite je správnou voľbou ešte pred začatím samotných prác na studni prejednať jej realizáciu so susedmi. Vyhneme sa tak možným súdnym sporom v budúcnosti.
Ešte pred stavbou studne je dobré požiadať o rozbor kvality vody z kontrolného vrtu najbližšiu hygienickú stanicu a testovanie opakovať aj s vodou z hotovej studne. V horšom prípade nebudeme môcť vodu využívať ako pitnú a bude možné používať ju len na polievanie záhrady a umývanie. Ak sa vo vode vyskytujú nežiaduce prvky v malom množstve, možno budeme môcť tento problém vyriešiť domácou úpravovňou vody a jej filtrovaním a dezinfekciou.
Foto: www.burservice.by, www.tvoidizain.ru