Mnohí z nás túžia mať pokojné miesto na relaxáciu a oddych od uponáhľaného sveta a zároveň mnohým z nás skrsne v hlave myšlienka na vytvorenie japonskej záhrady. Nie je to náhoda. Japonská záhrada je už po stáročia synonymom pre harmóniu, jednoduchosť, čistotu, symboliku a zmysluplnú kombináciu prírodných prvkov, inšpirovanou v duchu zen – východnou filozofiou a estetikou. Samotná filozofia zen – to je oslobodenie sa od konvencií ale neznamená ich zavrhnutie, ako to mnohí mylne chápu. Znamená to len nedať sa nimi oklamať a využiť schopnosť užívať ich ako nástroje, namiesto toho aby sme nimi boli ovládaní. Táto myšlienka stojí ako motto nad každým návrhom japonskej záhrady a my si popíšeme niekoľko bodov, pomocou ktorých sa k japonskej záhrade priblížime.
Áno, priblížime. Podľa znalcov totiž existuje na svete len približne 100 – 200 ľudí, ktorí dokážu vytvoriť ozajstnú japonskú záhradu. Preto by sa na naše podmienky hodil skôr názov japonský záhradný aranžmán.
V podstate ide o typ okrasnej záhrady, ktorého korene môžeme nájsť už v 6. Storočí, kedy boli stavané hlavne pre vládnucu vrstvu, aby nadobudla nové sily a odpočinula si v búrkach vojen svojej krajiny. Japonská záhrada sa nadčasovo zmenila na oázu meditácie a reflexie. Od tej doby sa z japonských ostrovov rozšírili podobné záhrady prakticky do celého sveta a vďaka svojej meditačnej atmosfére, ktorú vyžarujú, si získali veľkú obľubu. Niet sa čo diviť. Vo svete, kde sa všetko pohybuje rýchlo a v živote, ktorý je plný stresujúcich zážitkov je potrebné mať miesto pre odpočinok oveľa viac, ako kedy predtým.
Zatiaľ čo každý pokus o vytvorenie japonskej záhrady sa bude mierne líšiť v závislosti na tom kto a ako ju vytvára, základná myšlienka by mala byť konzistentná – vytvorenie vlastného zenového útočiska.
Ak by sme mali v jednoduchosti vysvetliť, v čom spočíva filozofia, z ktorej vzhľad týchto záhrad vychádza, potom ide o to, že každý prvok tejto záhrady v nej má svoje miesto a zmysel. Nič tu skrátka nie je náhodné. Zároveň je pre tento druh záhrad typické použitie zmenšeného merítka. To znamená, že japonské záhrady svojim návštevníkom chcú reprodukovať aspoň miniaturizovaný pohľad na rieky, vodopády, hory a podobne.
Viete, že prvým a najjednoduchším typom japonskej záhrady je skalka? Nie však taká, akú poznáme z okolia našich domov. Dominuje v nej síce prvok skál, ale tiež drobného štrku či dokonca piesku. Skalková japonská záhrada neobsahuje vodný prvok a je navrhnutá tak, aby na malom priestore vykreslila scénu hôr a riek. Piesok so štrkom prechádza do konkrétneho vzoru, symbolizujúceho rieku, zatiaľ čo veľké kamene symbolizujú hory.
Ďalším typom je takzvaná machová záhrada. Keďže v Japonsku je prirodzene vlhké a daždivé prostredie, machu sa tam prirodzene darí. To však neznamená, že u nás sa nebude. Existuje mnoho druhov machov, ktoré k svojmu životu nepotrebujú takmer žiadnu vodu. To znamená, že mach môžeme zakomponovať do skalky tak, aby vytvoril jemný a vyvážený pocit, upokojujúci zaťažené telo aj myseľ.
Je dôležité si uvedomiť, že každá z týchto záhrad je odrazom jedinečnej japonskej kultúry, ktorý doslova prehovára k našim dušiam. Či sa už rozhodnete pre skalku, machovú záhradu, ale tiež záhradu s vodnými elementmi (jazierko, rybník, potôčik, vodopád), účel musí byť jasný – zen.
Ak je vašim cieľom vytvoriť skutočnú a priestornú japonskú záhradu, nezostane vám nič iné, ako navštíviť odbornú knižnicu a naštudovať si o týchto záhradách oveľa viac faktov, ako sme schopní opísať v tomto článku. Musíte zostať lojálni ku kultúre východu. Aj keď je to lákavé, ísť do projektu japonskej záhrady s vlastnými myšlienkami – klišé, musíme si uvedomiť, že potom našu záhradu nebudeme môcť nazvať japonskou.
Je síce pravda, že behom času ovplyvnila tieto záhrady čínska architektúra (pribudli napr. potôčiky s mostíkmi nad vodou, či visiace kvety), naozajstná japonská záhrada však nebude nikdy pestrofarebná.
Neobsahuje honosné, ani svetlé farby. Namiesto toho je skôr jednofarebne zelená s malými nádychmi tónov iných farieb.
Zelená pôsobí ako upokojujúca, kvety síce môžu byť farebné, no nie rušivé. Uvedomte si, že každý malý detail je symbolom a vytvorenie zenu znamená, že naozaj má všetko zmysel.
Japonská záhrada nie je súťažou o vytvorenie najlepšieho a najväčšieho. Dajte všetky „pôvabné pozlátka“ stranou. Nech sú tieto záhrady dôkazom jednoduchosti a účelu. Použitie jednoduchých materiálov je tým správnym krokom. Napríklad oplotenie z bambusu, malé kamenné cestičky a podobne. Práve kamenné cestičky v starobylých japonských záhradách mali duchovný význam. Lemovali ich malé sochy, väčšinou len náznakovo stvárňujúce svoj zmysel. Zákruty kamenných cestičiek predstavovali japonskú vieru predvídania toho, čo nás čaká v budúcnosti a zároveň rešpektovanie svojej minulosti. S týmto krásnym náhľadom na život odchádzali Japonci do svojich záhrad meditovať.
Ak je vaša záhrada poňatá v modernejšom štýle, nemusíte hneď uvažovať o jej prestavbe. Malé záhradky v japonskom štýle sa dajú zakomponovať prakticky kdekoľvek.
Na záver sme si nechali opis veľkej japonskej záhrady. V nej sa stretávame už aj s vodnými prvkami. Ide vlastne o spojenie živých a neživých prvkov: rastlín, kameňa a vody do harmonického celku. Tentokrát je záhrada obohatená aj o štýlový nábytok a domček. Oživenie základného usporiadania prinesie napr. kamenná nádržka s vodou, pieskovcová či kamenná záhradná lucerna či rôzne štýlové sošky.
Záhrada býva najčastejšie doplnená bonsajmi, alebo umiestnením takzvaných doplnkových rastlín (napr. skalničky, skalnice, menšie trávy) v bonsajových miskách.
Foto: www.dennismayer.com, www.gracedesignassociates.com, www.sustainablegardendesigner.com, www.rstoweshuler.houzz.com, www.denverphoto.com