Podľa druhu konštrukcie a spôsobu upevnenia alebo podopretia, sa schodiská delia na: vretenové, pilierové, schodnicové, samonosné, doskové, zavesené alebo tiež zmiešané.
Vretenové schody sú schody točité a skôr ich poznáme pod názvom kruhové. Ich stupne v mieste zrkadla, teda v strede zrkadlového priestoru, podopiera vreteno – teda nosný stĺp. Stupnice nie sú po celej šírke schodiska rovnako široké. Zužujú sa však všetky pravidelne a to smerom ku vretenu. Pri vretene sú celkom úzke a nedajú sa využívať pri chôdzi.
V prípade, že vreteno nahradí zvislá stenová konštrukcia, hovoríme o schodoch so zakrivenou nástupnicou. Oproti vretenovým schodom majú nevýhodu v tom, že ich nástupnice nie sú rovnako široké a preto sa po nich vystupuje a zostupuje o niečo obtiažnejšie. Inak sú ale vretenové schody veľmi obľúbenou alternatívou schodiska, pretože v porovnaní s inými schodišťami zaberú len minimum miesta(priemery vnútorných točitých schodov začínajú od 1050 mm). Pre ich realizáciu hovorí aj množstvo materiálov vhodných na ich prevedenie.
Nevýhodou točitých schodov je hluchý priestor pod výstupnou časťou, no a samozrejme, ťažko sa po ňom prenášajú rozmernejšie predmety. To by mohlo znamenať problém napr. pri sťahovaní. Preto sa točité alebo správne vretenové schody využívajú častejšie ako vedľajšie.
Pilierové schodisko vzniklo z vretenného a to tak, že sa postupne odľahčoval nosný stĺp. Schody na vonkajšej strane podopiera stena a na vnútornej strane sa klenú pásy, upnuté medzi vymurované piliere. Schodnicové schodiská sa vyznačujú tým, že ich jednotlivé ramená nesie jedna alebo viac nosných prvkov – schodníc, ktoré tvoria pevný celok s odpočívadlami. Schodnicová konštrukcia sa využíva na realizáciu točitých, kruhových, drevených i panelových schodísk.
Závesné schodiská sú veľmi jednoduché konštrukcie, ktoré je možné umiestniť v interiéri bez ohľadu na zvislé nosné konštrukcie (nosné múry). Podmienkou pre ich realizáciu je však pevná stropná konštrukcia, ktorá znesie silné zaťaženie. Schodisko so závesnými stupňami dáva priestoru novú dimenziu a jeho výhodou je využiteľnosť mnohých materiálov.
Samonosné schodisko má stupne jedným koncom votknuté do nosnej schodiskovej steny, ktorá tvorí obvod schodiskového priestoru alebo do schodnice, ktorá je skrytá v murive. Nakoľko spôsob jeho kotvenia musí zodpovedať určitým podmienkam, nie je takéto schodisko možné vybudovať v tenkostennom alebo skeletovom systéme priečok. Samonosné schodisko pôsobí veľmi moderne ľahko a vzdušne, vytvára nový priestor pod schodiskom a preto je vhodné aj pre menšie a atypické stavby.
Panelové schodisko nájde uplatnenie v celomontovaných stavbách.
Schodiská sa rozdeľujú aj podľa sklonu schodiskových ramien. Schodisko s veľmi miernym sklonom v rozpätí od 10°- 20°C, sa nazýva rampové. Za ním so sklonom od 20°-25° nasleduje schodisko mierne a od 25°-35° schodisko normálne. Od sklonu 35°-45° hovoríme o strmom schodisku a nad 45°o rebríkovom.
Podľa počtu ramien rozdeľujeme schodiská na jednoramenné, dvoj -, troj – a viacramenné, pričom o jednoramenné schodisko spája dve podlažia bez medzipodlažnej podesty. Dvojramenné schodisko sa skladá z nástupného a výstupného ramena a podlažnej a medzipodlažne podesty.
Schody sa ďalej delia aj podľa toho, aký tvar majú ich ramená. Ak je výstupná čiara zo schodov priama, ide o schodisko priamočiare, ak je to krivka, je krivočiare alebo zmiešanočiare.
Foto: lesenka.com, 7fh.ru, lestnitsygid.ru, vvasait.ru