Najčastejšie sa problémy balkónov prejavujú na bytoch postavených v masovej výstavbe, ktorá u nás prebiehala v 60. a 70. minulého storočia. Väčšina z nich je dôsledkom nesprávneho naprojektovania, nevhodného riešenia alebo nekvalitného vyhotovenia detailov ich konštrukcií.
Jedným zo spomínaných dôsledkov sú aj tepelné mosty, ktoré možno charakterizovať ako časti konštrukcie budov, na ktorých sa výrazne mení povrchová teplota.
Balkóny sú železobetónové konštrukcie, ktoré sa riešili ako predĺženie medzipodlažných stropov cez fasádu. Založená betónová doska potom vytvárala spomínané mosty, ktoré sa v bytoch prejavovali vlhnutím a plesnivením priľahlých kútov. V súčasnosti sa tieto konštrukčné chyby eliminujú napr. vkladaním tepelnoizolačných prvkov medzi prievlak alebo veniec a balkónovú dosku. Všetky miesta, na ktorých sa dá predpokladať výskyt tepelného mostu, je nutné ošetriť tepelnoizolačným materiálom v dostatočnej hrúbke.
Ďalším častým problémom balkónov a lodžií je ich nesprávne odvodnenie, ktoré môže byť dôsledkom nedostatočného spádu. Voda alebo nestíha odtekať, alebo neodteká vôbec, čím sa na povrchu balkóna vytvárajú mláky. Tieto chyby sa nakoniec prejavia výkvetmi napr. na povrchu dlažby, ktorá ich dôsledkom v zime popraská a jednotlivé dlaždice sa začnú odlepovať od podkladovej plochy.
Ďalším následkom môže byť výskyt vápenných jazykov na miestach balkónových stykov. V extrémnych prípadoch môže voda prenikať cez obvodovú stenu až do interiéru a vytvárať v ňom následné plesnejúce vlhké mapy. Takáto voda môže dokonca narúšať aj konštrukciu budovy a vytvárať trhliny v stropných paneloch a na spodnej strane konštrukcie spôsobovať koróziu výstuže. Ak toto poškodenie nadobudne väčší rozsah, prejaví sa ťažkým poškodením panela, pri ktorom z neho odpadávajú veľké kusy, odlúpnuté niekedy až po samotnú výstuž.
Odvodnenie balkónov možno riešiť niekoľkými spôsobmi, napr. úpravou balkóna, aby voda stekala samospádom, vytvorením odvodňovacieho žľabu alebo podlahovým vpustom napojeným na dažďové zvody. Úplne nevhodné sú takzvané chrliče vody umiestnené vo fasáde nad oknom či balkónom nižšieho poschodia.
S odvodnením balkóna úzko súvisí aj jeho vodotesnosť. Aby voda dokázala po jeho povrchu kontinuálne odtekať, mal by byť vybudovaný tak, aby jeho sklon dosahoval minimálne 1,5 %. Aby cez nášľapné vrstvy stropnej dosky prenikalo minimálne množstvo vody, je vhodné použiť pri ukladaní nášľapnej vrstvy flexibilné lepidlo. Vodotesnosť sa dá dosiahnuť aj realizáciou detailu ukončenia balkónu, pri ktorej sa použije vhodný odkvapovým profilom.
Ďalším z problémov balkónov a lodžií je korózia a to tak ich zábradlia ako aj konštrukcie. Skorodované zábradlie neplní svoju bezpečnostnú funkciu a preto ho treba po objavení tohto javu nahradiť novým. Skorodovaná ale môže byť aj samotná konštrukcia výstuže balkóna, čo sa často prejavuje na miestach kotvenia zábradlia. Pri lodžiách je podstatné sledovať miesta styku nášľapnej vrstvy so stenami lodžie a zabrániť, aby do nich vnikala voda.
Všetky spomínané problémy - zatečené mapy, kusy poškodeného betónu, trhliny alebo skorodované výstuže, stĺpiky či zábradlia nielenže nepôsobia esteticky, ale navyše môžu poškodzovať konštrukciu. Následkom takéhoto trvalého poškodzovania bývajú veľmi nebezpečné poruchy statiky celej budovy.
Foto: www.best-balkon.kh.ua, www.yandex.ru