Prečo vlastne dochádza k praskaniu stien? Musíme si uvedomiť, že nielen paneláky počas celej svojej životnosti „pracujú“ (hýbu sa). Vzniká pnutie a s ním sú spojené aj trhliny. Pri panelákoch (ak nie sú z betónového monolitu) vznikajú praskliny na spojoch panelov, strope, v kútoch miestností aj v okolí okien. Tu vo všeobecnosti platí, že nižšie poschodia, ktoré nesú najväčšiu záťaž panelového domu budú mať zároveň s prasklinami väčšie problémy. Pri rodinných domoch je situácia podobná. Steny môžu praskať aj vplyvom kúrenia v dome, jeho vlhkosti, v závislosti od stavebného materiálu a podobne. Praskliny nám budú strpčovať život a bývanie stále. Ak sa ich chceme zbaviť dlhodobo, musíme na ich odstránenie použiť oveľa viac komponentov, ako sadru a špachtľu. Ako na to?
Oprava steny
V prvom rade musíme zistiť o akú prasklinu ide. Je možné, že malá prasklinka v murive skrýba pod sebou oveľa väčší problém. Preto je vždy nutné odstrániť murivo pozdĺž praskliny vo vzdialenosti 50 a viac mm. Takto odhalíme príčinu praskania muriva a zistíme hlavne veľkosť (šírku a dĺžku) praskliny, ktorá sa veľmi často môže skrývať práve pod omietkou.
Po vyschnutí tmel pretrieme klasickou stierkou, ktorú potom prebrúsime. Ak je škára veľká niekoľko mm (napríklad na spoji panelu), nebude ju možné vytmeliť tak, aby v budúcnosti spoj nepraskal. Tu je riešení viac. Ak je prasklina rovná, vložíme do nej drevenú latku (cca 2 mm širokú) tak, aby vyčnievala pár mm von s praskliny. Prasklinu zatrieme vhodným materiálom – napríklad plastickou sadrou. Na druhý deň latku opatrne vyberieme – tak nám na mieste bývalej praskliny ostane 2 mm široká štrbina. Tú napenetrujeme a vyplníme tmelom. Po vyschnutí použijeme sieťku, alebo priamo stierku. Pri veľkých prasklinách sa dajú kompenzovať „pohyby“ budovy napríklad zamurovaním drôtu z nehrdzavejúcej ocele, ktorý vložíme natesno do trhliny.