Biely mramor je jedným z najbežnejších druhov mramoru. Je v prírode pomerne bežný a ťaží sa už od staroveku. Najznámejšie ložiská sa nachádzajú v Grécku a Taliansku.
Za najcennejší biely mramor sa považuje čisto biely mramor bez žiliek, je však mimoriadne vzácny. Najbežnejší mramor je biely so sivými alebo žltými žilami. Žily mramoru môžu tvoriť charakteristický vzor a farba samotného mramoru sa môže pohybovať od bielej po bielu so sivým odtieňom. Nechýba ani mramor popretkávaný ružovou farbou.
Biely mramor je považovaný za vrtošivý kameň vďaka svojej štruktúre, ktorá je náchylná na žltnutie a zafarbenie. Napriek tomu sa v stavebníctve hojne využíva a to aj na zdobenie fasád. Fyzikálne a technické vlastnosti materiálu mu umožňujú ľahko odolávať mrazu a poškodeniu. Po čase však môže povrch stratiť lesk a krásu a naopak získať žlté škvrny. I tak je biely kameň akýmsi štandardom medzi ostatnými mramormi. Má vysoké umelecké dekoratívne vlastnosti a je veľmi obľúbený medzi dizajnérmi a architektmi.
Veľkou výhodou prírodného bieleho mramoru je jeho schopnosť dobre ladiť s inými materiálmi akejkoľvek farby. Kameň sa perfektne hodí do miestností, kde podčiarkuje vycibrený vkus majiteľov. Najčastejšie sa biely mramor používa na zdobenie stĺpov, schodov, krbov a fasády budovy.
Foto: baulo.club
Autor: Ivan Nôta