Častým technologickým problémom počas rekonštrukcie starého domu či chalupy býva na prvý pohľad ľahká úloha: Ako vyrovnať nerovnú podlahu? Ak si však položíme doplňujúce otázky, zistíme, že stojíme pred naozaj ťažkým rébusom. Ide o to, že počas rekonštrukcie krivej podlahy ju budeme zrejme musieť aj tepelne odizolovať a zároveň nesmieme existujúcu podlahu príliš zaťažiť.
Riešenie sa volá penobetón. Je dostatočne pevný, aby sa naň dal naniesť finálny poter, zároveň je ľahký a čo je podstatné – izoluje. Navyše je jeho cena priaznivá.
Princíp penobetónu je známy už takmer štyridsať rokov. Vyrába sa z vody, spojiva, prísad, prímesí a technickej peny – to všetko priamo na stavbe, nakoľko sú jeho významnou zložkou vzduchové bublinky. Izolačné schopnosti tohto ľahkého betónu sa nedosiahnu primiešaním plniva, ktoré bude mať menšiu objemovú hmotnosť ako betón prostý ale sa používa vzduchová bublinka. To znamená, že sa vyrobí hustá technická pena, ktorá sa vmiesi podľa vopred presne určeného pomeru do cementového mlieka. Akonáhle dôjde k procesu tuhnutia, technická pena zostane uzavretá v cementovom mlieku a vzniknú tým maličké vzduchové komôrky, ktoré pôsobia ako dobrý tepelný izolant. Technická pena má mať také vlastnosti, aby po vyčerpaní, spracovaní a tuhnutí nedošlo k strate vyrobeného objemu penobetónu. Spotreba penotvorného koncentrátu závisí najmä od výšky, do ktorej sa penobetón bude dopravovať, a tiež od dĺžky hadíc.
Penobetón sa používa sa na vyrovnávacie vrstvy a výplne takzvaných "hluchých miest" bez nadmerného priťaženia a na výrobu prefabrikovaných panelov a blokov. Ak budeme penobetón používať ako vyrovnávaciu vrstvu podlahy (kde veľmi dobre nahrádza doskový materiál), musíme zabrániť presakovaniu vody v ňom obsiahnutej do spodných vrstiev. Docielime toho použitím vhodného penetračného prípravku a úniku vody do stien zamedzíme umiestnením PE fólie alebo nesavej pružnej lepenky. V usychajúcej vrstve sa môžu vytvoriť vplyvom zmršťovania trhliny, ktoré však nie sú výrobnou chybou. Penobetón možno požívať za teplôt od +5 do +30 ° C. Pri teplote nad 25 ° C je potrebné povrch vlhčiť alebo ošetriť vhodným chemickým prípravkom zamedzujúcim rýchlemu odparovaniu vody. Tiež je nutné usychajúcu vrstvu chrániť pred prudkým slnečným svitom a prievanom rohožami alebo fóliami.
Podklad, na ktorý budeme zmes pokladať, musí byť pevný, súdržný a zbavený všetkých nečistôt (prach, olej a pod.). Priestor určený pre použitie zmesi musí byť dobre utesnený, aby sa zamedzilo odtekaniu. Penobetón je odporúčané aplikovať v hrúbke 30 až 400 mm v jednej vrstve. V prípade, že je nutné použiť viac vrstiev, musí byť pred aplikáciou ďalšej vrstvy tá predošlá pochôdzna.
V praxi pri vyrovnávaní podláh to znamená, že sa penobetón naleje na staré hrubé podlahy. Vyplní všetky medzery, pritom nie je ťažký a nezaťažuje konštrukciu, čo je u starých domov dôležitý parameter. Na vrstvu penobetónu sa potom môže pridať finálna vrstva, prípadne ďalšia tepelná izolácia.
Penobetón je možné použiť bez ohľadu na rozsah nerovností a výskyt inštalačných rozvodov. Výsledná plocha je veľmi kompaktná, bez škár, dutín a výškových zlomov. Ľahký penobetón je logicky náchylný na bodové zaťaženie a preto nemôže slúžiť ako finálna nášľapná vrstva. Úplne rovná plocha utvorená penobetónom je však východiskom pre aplikáciu ďalších vrstiev vrátane liatych anhydritových a cementových podláh.
Foto: www.salzgitter-aktuell.de
Autor: Ivan Nôta