Pec, ktorá vám vyhreje trebárs posteľ

Dokonalosť vo vykurovacom komforte, aj takýmito prívlastkami nazývajú sústavu, ktorá sa oddávna nazýva ruská pec. I keď najčastejšie sa ešte dnes s ňou môžeme v klasickej podobe stretnúť na fínskom vidieku, jej pôvod je nutné hľadať naozaj vo večne zamrznutých oblastiach Ruska. Ako vravia odborníci na vykurovanie: „Ruská pec nikdy nevymrie. Potichu blikala v rohu veľkej izby v časoch industrializácie, elektrifikácie, plynofikácie a vždy bola stredobodom pozornosti tak laikov ako odborníkov, pretože jej vlastnosti sú naozaj pozoruhodné.“

Začiatkom tohto milénia zažila ruská pec éru svojho znovuzrodenia. Novodobí dizajnéri žasli nad je krásou, kúrenári vyzdvihli jej účinnosť a všetci ostatní boli nadšení z toho, že na jej výstavbu nie je potrebný drahý materiál a zložité priemyselné zariadenia, môže sa budovať vlastnými rukami pod dohľadom skúseného staviteľa krbov. Poďme sa spoločne pozrieť, v čom tkvie tajomstvo ruskej pece.

Dá sa na nej variť, piecť, posedieť aj spať – takto charakterizoval túto pec J.S. Podgornikov, návrhár pecí v roku 1950. Dnes už na varenie využívame moderné elektrické či plynové spotrebiče. Duch ruskej pece však zostal v moderných návrhoch krbových pecí a to hlavne v tom, že jej samotné telo má výbežky na sedenie, prípadne plochu na spanie s tým, že tieto sú počas kúrenia zohrievané na príjemnú teplotu. Dôležité je, že ani v dávnych dobách sa nedali nájsť dve navlas rovnaké pece takéhoto typu, nakoľko majster peciar vždy vychádzal z rozmerov izby a z požiadaviek obyvateľov domu. Dôležité bolo tiež umiestnenie vývodu do komína a tak bola a dodnes je každá z takýchto pecí jedinečná a to nielen po dizajnovej ale tiež konštrukčnej stránke.

Okrem kameňa, tehál a betónu sa dnes na stavbu ruskej pece využíva stavebná keramika a veľký návrat ohlasuje čoraz viac využívaný prírodný materiál – hlina.

Konštrukčne nie sú ruské pece zložité. Ich tajomstvo tkvie v špeciálnom dymovode, ktorý nevedie priamo zo spaľovacieho priestoru ohniska do komína, ale je vedený podľa potreby cez spodnú časť priestoru na sedenie či ležanie. Základom je, aby mal komín dobrý ťah.

Len ten, kto ju zažil si vie predstaviť, čo znamená slovné spojenie ruská zima. Preto mala pôvodná pec niekoľko dômyselných vychytávok, pomocou ktorých dokázala využiť maximum tepla zo spáleného dreva. V prvom rade to bolo zariadenie na prívod vzduchu do ohniska, ktoré sa volalo podpečok. Už z názvu je jasné, že bolo pod pecou, vyzeralo ako malý murovaný oblúk a okrem prívodu vzduchu slúžilo na uskladnenie dreva a jeho vysúšanie pomocou cirkulácie už ohriateho vzduchu.

Ďalšou vychytávkou bolo miesto, zvané ocholok. Keďže v popolníku pod spaľovacou komorou nebolo možné skladovať veľké množstvo popola, vysypal sa ten ešte za horúca do ocholka, čo bola časť pece so železným zásobníkom a tam horúce uhlíky ešte nejakú dobu tleli a pomáhali vyhrievať telo pece.

Dym z ocholku bol odvádzaný malým potrubím priamo do dymovodu a odtiaľ do komína. Ocholok postačilo vysypať raz za dva dni ešte pred tým, ako sa do neho vysypala ďalšia vrstva žeravých uhlíkov. Ruské pece mali v niektorých prípadoch ešte jedno zaujímavé zariadenie, ktoré sa volalo zagnetok. Dnes by sme mohli povedať, že to bol v podstate vzduchoplynový ekonomizér, v ktorom sa využívala energia získaná z tepla dymu hneď po zapálení ohniska zmiešaním so studeným vzduchom na podporu horenia.

Dnes existujú stovky návrhov na moderné ruské pece. Ohnisko pritom suplujú bežné krbové vložky s prieduchmi, výmenníkmi tepla  a sekundárnym prívodom vzduchu. Najdôležitejšie je správne navrhnúť celú konštrukciu odvodu dymu do komína, ktorá nebude priama, ale ako sme spomínali bude sa kľukatiť zabudovaná v priestore, ktorý budeme chcieť vyhriat.

Na záver vám ponúkame malú prechádzku po galérií s krbovými pecami ruského typu v modernom prevedení:

Foto: www.cotlix.com, facebook, internet Autor: Ivan Nôta