V stavebníctve je pojem trvalo udržateľného rozvoja spájaný s budovami s minimálnou spotrebou energie a čo najjednoduchším systémom technických zariadení. V súvislosti s hrozbou globálneho otepľovania ide tiež o snahu používať v budovách čo najmenej látok poškodzujúcich životné prostredie, či už z pohľadu likvidácie ozónovej vrstvy (zákaz chladiva R 12) alebo skleníkových plynov.
Tu však stavebníci narazili na zásadný problém, hraničiaci s konfliktom. Trend trvalo udržateľného rozvoja je častokrát v rozpore s požiadavkami kladenými na vnútorné prostredie moderných kancelárskych budov. Rastú nároky na tepelnú pohodu (niektoré štúdie ukazujú nárast produktivity práce až o 20% s rastúcim tepelným komfortom), zvyšujú sa tepelné záťaže od elektronických zariadení v kanceláriách.
A aj keď zatiaľ nie je možné očakávať prudký nárast teplôt v súvislosti s globálnym otepľovaním, klíma v strednej Európe nie je v posledných rokoch príliš stabilná. Horúce letné dni tropického charakteru sú u nás už dávno samozrejmosťou a výrazne prispievajú k tomu, že je klimatizácia (chladenie vzduchu) považovaná za nevyhnutnú. U väčšiny novo budovaných, ale aj u mnohých rekonštruovaných kancelárskych priestorov tak prevláda spotreba energie na chladenie. Z týchto dôvodov je potrebné zaoberať sa aj úsporami energie aj v tejto oblasti a hľadať alternatívne spôsoby chladenia budov. Do popredia sa dostáva pojem pasívne chladenie.
Väčšina alternatívnych spôsobov chladenia je silne závislá na budove. Koncepcia pasívnej či nízkoenergetickej budovy s ohľadom na chladenie musí vychádzať už od architekta. Pod pojmom pasívna budova alebo pasívne chladenie je rozpoznávané uplatňovanie takých architektonických a urbanistických riešení, ktoré výrazne znižujú tepelné zisky v budove a prispievajú k tepelnej pohode. Medzi pasívne prvky patrí predovšetkým tienenie (stavebné prvky, žalúzie a pod.) navrhnuté tak, aby minimalizovali tepelné zisky priamou slnečnou radiáciou v letných mesiacoch.
Ďalej je to napr. vhodná orientácia budovy a umiestnenie vetracích otvorov a šácht pre prirodzené vetranie, úpravy okolia budovy, výsadba zelene a fontány pre zníženie teploty vzduchu. Prevetrávané strešné plášte a fasády.
Problémov spojených s využitím alternatívnych spôsobov chladenia budov je celý rad. Okrem náročnosti detailného dimenzovania je veľkým problémom aj nutnosť veľmi úzkej koordinácie všetkých oblastí a stupňov vypracovania projektu a realizácie diela. Táto spolupráca a koordinácia je často potlačená existujúcim systémom obstarávania. Niektoré systémy neprinášajú očakávané výsledky, nie preto, že by boli zle navrhnuté, ale najmä z dôvodov zmien v užívaní stavby, realizácie systémov techniky prostredia a často nevhodne navrhnutej či prevádzkovanej regulácie.
Mnohé systémy alternatívneho chladenia budov sú navrhované priamo architektom a pre chladenie sa využívajú priamo stavebné prvky (napr. nočné chladenie s prirodzeným vetraním budovy), iné systémy pracujú v kombinácii so vzduchotechnikou či kompresorovým chladením. Zariadenia pre nepriame chladenie odparovaním vody (adiabatické chladenie) a zariadenia využívajúce chladenie odparovaním vody v kombinácii so sorpčnom výmenníkom sú naopak neoddeliteľnou súčasťou klimatizačnej jednotky.
Foto: www.greenbuildingelements.com
(i.n.)