Základom sušenia elektroosmózou je, že rozdiel elektrických potenciálov možno merať medzi dvoma výškami vlhkej steny, inými slovami, medzi hornou (vzdialenejšou od zeme) zápornou úrovňou a dolnou (bližšie k zemi) kladnou úrovňou. Ak sa polarita obráti tak, že horná hladina sa stane kladnou voči dolnej, potom sa kapilárna voda začne pohybovať smerom k zápornému pólu, t. j. smerom nadol.
Aj pri určovaní rozdielu potenciálov v jednej výške dochádza ku kapilárnemu pohybu vody smerom k zápornému pólu. Rozdiel potenciálov medzi dvoma výškovými úrovňami sa môže zrušiť skratovaním. Tento proces sa nazýva pasívna elektroosmóza. Vonkajšie napätie privádzané na dve úrovne mokrých stien možno meniť smerom potenciálneho rozdielu - to je základom aktívnej elektroosmózy.
Pri pasívnej elektroosmóze sa elektródy umiestnia v jednej rovine vlhkej steny do vytvorených otvorov, v prípade potreby sa zaistia cementovou maltou a potom sa spoja s vodičom. Do malty sa môžu pridať prísady na zvýšenie vodivosti, aby sa znížil prechodový odpor. Elektródy sa umiestňujú zvonka a zvnútra alebo na oboch stranách v otvoroch v stene. Elektródy sú zvyčajne vyrobené z medi vo forme tyčí, rúrok, drôtov (alebo opletených drôtov); uzemnenie je vyrobené ako bleskozvod. V hornej potenciálovej rovine sa namiesto elektród a spojovacieho vodiča môže použiť jeden alebo viac pozdĺžnych vodičov uložených v telese mokrej steny.
Foto: timberwise.co.uk
Text: Ivan Nôta