Odvodnenie záhrady II: Vysoká hladina spodnej vody

Podzemná voda je voda, ktorá sa nachádza mimo zemského povrchu v horninovom prostredí, nespevnených sedimentoch, zvetralinovom pokryve a v pôde. Väčšina podzemnej vody pochádza z povrchu, kde voda vsakuje do zeme cez póry hornín, alebo cez pukliny, trhliny a skalné dutiny. Iba menšia časť podzemnej vody má pôvod z vnútra Zeme. Prevažná časť podzemnej vody je v podstate tá časť zrážkovej vody, ktorá presiakla cez priepustné vrstvy zemského povrchu a vyplnila voľné priestory. Pri prenikaní rozličnými vrstvami Zeme sa mení zloženie podzemnej vody. Obohacuje sa o minerálne látky a súčasne sa filtruje pretekaním cez piesok a štrk. Podzemná voda je prirodzeným zdrojom pitnej vody. V podstate by malo teda platiť, že je pre nás výhodná. Samozrejme, že áno, no ak je hladina tejto vody vysoká, vie narobiť viac zla, ako osohu.

Ak je zamokrenie záhrady spôsobené trvalo vysokou hladinou spodnej vody, nezostáva než odvodniť záhradu drenážovou sústavou z drenážnych rúrok (prípadne drenážou z kameňov), odvádzajúcich vodu na najnižšie miesto do jám, zberných nádrží, prípadne vodných tokov.

Najvhodnejšia hladina spodnej vody má byť 800 až 1500 mm pod povrchom. Ak je v hĺbke menšej, treba pozemok odvodniť. Ešte skôr ako s tým začneme, musíme popremýšľať aj nad možnými dôsledkami drenáže nášho pozemku. To znamená: pri odvodňovaní musíme dbať na to, aby sme touto úpravou neohrozili vodné pomery susedných pozemkov a tým nedali príčinu k zhoršeniu susedských vzťahov.

Drenážovanie je proti otvoreným priekopám výhodné v tom, že pozemok nerozdeľuje a umožňuje prístup vzduchu do pôdy, čím sa pôda otepľuje. Hlavnou nevýhodou je to, že ide o podstatne nákladnejší spôsob. Drenáže robíme z pálených trubiek, „trativodiek“ s vonkajším obvodom kruhovým alebo šesťuholníkovým s vnútornou svetlosťou 50 až 200 mm. Môžeme tiež inštalovať drenáž z tehál  alebo väčších kameňov. Drenáž sa zasypáva ľahko priepustnými materiálom, napr. Štrkom, štrkopieskom, odpadovým kameňom, ale tiež popolom, škvarou. Zásyp zakončujeme ornicou. 

Hĺbku drenáže nemožno jednoznačne stanoviť - niekedy  býva 1 až 1,5 m. Hlbšia drenáž síce viac zníži hladinu podzemnej vody, ale výkop je namáhavejší a zložitejší. Hĺbka drenáže je najčastejšie  daná tým, v akej výške sa nachádza  vyústenie do potoka. Toto vyústenie by malo byť aspoň 100 mm nad hladinou. Tam, kde sa jedná o vodné toky len s občasným prietokom vody, potom vyústenie drenáže robíme 200 mm nad jeho dnom. Práve od tohto vyústenia začneme drenáž hĺbiť, a to v spáde 0,5 až 1% v piesočnatej pôde, 0,3 až 0,5% v pôde ťažkej.

Pri drenážovaní postupujeme tak, že na záhrade najskôr vytýčime celý systém pomocou kolíkov.

Vzdialenosť zberných trativodov:

- v obyčajných pôdach 11 až 14 m - v ílových pôdach 8 až 11 m - v jemnom piesku 10 až 12 m - v hlinitom piesku 12 až 14 - v hrubom piesku 16 až 18 m

Tam, kde sú stromy, vedieme drenáž tak, aby bola od nich vzdialená 8 až 10 m, aby korene nevnikali škárami do trubiek. Ak túto vzdialenosť nemožno zachovať, pokrývame rúrky 50 mm širokými  prúžkami lepenky alebo fóliami z PVC.

Zberné trativody aj zvodnice musia mať spád najmenej 1%, lepšie 3 až 5   %. Voľba spádu je závislá na dĺžke trativodu, lebo pri spáde 5   % by sme prenikli do príliš veľkých hĺbok. Trasu drenáže volíme pokiaľ možno priamu. V oblúku sa vykoná  len výnimočne - s polomerom minimálne 5 až 6 m.

Hĺbenie začíname na najnižšom mieste a postupujeme smerom nahor tak, aby najvyšší bod drenáže bol minimálne 300 mm pod terénom. Stanovený spád riadime hadicovou vodováhou alebo doskou zrezaným do spádu a libelou. Na najnižšom mieste by mala byť drenáž v nezamŕzajúcej hĺbke.

Foto: www.kanalizaciya-prosto.ru

(i.n.)