Jedná sa o nanočastice, ktoré možno použiť ako prímesi do náterov, omietok, betónov a podobne alebo o nanovlákna, ktoré plnia funkciu buď transportnej bariéry (napríklad tepelná izolácia) alebo výstužnú (rozptýlená výstuž, karbónové nanotrubky a podobne).
Zo stavebnej chémie možno uviesť náterové hmoty či impregnácie, ktoré regulujú priedušnosť, hydrofobicitu, nasiakavosť, môžu pôsobiť antibakteriálne (s časticami TiO 2, Ag), antigraffiti spreje a podobne. Nutné je však uviesť, že všetka táto chémia je pre masové použitie zatiaľ značne drahá. Ako prímesi do omietkovín či betónu sa osvedčili častice TiO 2, ktoré pôsobia fotokatalyticky, čo v praxi znamená, že pôsobením ultrafialového žiarenia sa častice TiO 2 postarajú o redukciu škodlivín v ovzduší, rozložia baktérie a prachové častice.
Ošetrený povrch si zachováva svoju farbu a čistotu. Medzi časticami ovplyvňujúcimi hydratáciu možno uviesť napríklad nanosiliku či častice na báze karbónu. Medzi prvými kandidátmi išlo o karbónové nanotrubičky. Ich cena je však stále značná a ich využitie napríklad v betóne je obmedzené. Nemusí však ísť nutne o drahé nanotrubičky, ale napríklad častice na báze obyčajného grafitu. Použitie týchto lacných častíc je predmetom súčasného výskumu.
Foto www.rightoninteractive.com
Autor: Ivan Nôta