Pre správnu funkčnosť stránky, používame iba nevyhnutné cookies súbory.
Taktiež používame dodatočné súbory cookies ( zlepšujú napr. funkčnosť stránky, YouTube videí, zdielanie postov...), akceptovaním súhlasíte s ich používaním.
Znalosť technológie murovania oblúka bola predtým bežnou súčasťou murárskeho remesla, pretože sa také ozdobné architektonické prvky v ľudovom staviteľstve v minulosti používali oveľa častejšie. Aj dnes možno oblúk v dome využiť, napríklad ako ozvláštňujúci prvok pri stavbe dverí či okien. V prípade murovania stropnej klenby by mala mať šablóna (niekedy sa jej hovorí skruž či ramenát) dĺžku aspoň jeden meter a stáť na podstavci s lyžinami, po ktorých sa bude v priebehu murovania posúvať.
Konštrukcia ramenátu musí byť veľmi stabilná a vodorovná a manipuláciu s ním zaistíme buď jeho podložením a zaklinovaním, alebo použitím skrutkovacieho systému. Po vymurovaní a stabilizovaní muriva môžeme šablónu posúvať k ďalšiemu murovaniu, vždy až potom, ako znížime jej výšku niekoľko centimetrov pod novo vymurovaný klenutý strop.
Oblúk aj klenba sa začína murovať vždy odspodu. Maltu nanesieme na podklad a potom do nej položíme tehlu tak, aby celú plochou dosadala na šablónu. Jednotlivé tehly nesmú byť položené nakrivo či v inom smere. Murovanie jednotlivých radov sa musí vykonávať súčasne na oboch stranách šablóny. Tým zabezpečíme rovnomerné zaťaženie šablóny.
Vrchol klenby vždy ukončuje vrcholový klinový záverový prvok, nikdy nie škára, inak by klenba praskala a mohla by sa zrútiť. Vložením vrcholového klinového záverového „klenáka“ sa klenba uzatvára a stáva sa samonosnou. Pevnú sa stáva uzavretím násypom (až po strop), ktorý klenbu rovnomerne zaťaží. Až potom možno odstrániť šablónu a konštrukcia klenby je zavŕšená.
