Ani plast, ani hliník. Aj tak by sa dala jednoducho charakterizovať nová generácia okien pre „otvorené“ domácnosti.
Trendom moderného bývania je mať čo najviac presklené plochy. Opticky sa tak rozšíria vnútorné priestory a s tým spojený výhľad do otvoreného priestoru. Dnes si už ľudia nevystačia s malými oknami. Trend je práve opačný. Súčasné okná sú na tak vyspelej úrovni, najmä z pohľadu tepelno-izolačných vlastností, že veľké formáty sú na trvalom vzostupe. Z uzatvorených domácností sa tak stávajú "otvorené" veľkoryso presvetlené obydlia.
S rastúcimi rozmermi však stúpli technické nároky na konštrukciu okien. Je to samozrejmé, pretože veľké formáty sú staticky aj termicky oveľa viac namáhané. Plastové okná síce tvoria väčšinu montovaných okien súčasnosti, ich nevýhodou sú však rozmerové limity, ktoré ale niekedy požiadavkám zákazníkov nestačia. História novodobých okien, ktorým sa hovorí kompozitné, sa začala písať už v roku 2008. Vtedy bol na základe skúseností z leteckého priemyslu vyvinutý úplne nový materiál na báze PVC (polyvinylchloridu) a sklených vlákien – kompozit.
Ten vytvoril úplne samostatnú kategóriu a otvoril nové možnosti v architektúre za rozumné peniaze (v porovnaní s hliníkovými profilmi). Kompozit nie je štandardný plast a nie je to ani hliník. Jeho vlastnosti ho predurčili k výrobe veľkoformátových okien a sklenených stien.
Vývoj však nezaspal a dnes sa môžeme stretnúť na trhu už s druhou generáciou kompozitného materiálu pre okná, ktorá má oveľa vyšší podiel sklených vlákien, takmer o 54%, než pôvodná verzia. Toto sa priaznivo premietlo do už tak dobrých vlastností pôvodného materiálu. Okná z kompoitu sú tvarovo veľmi stabilné a tým tiež odolné voči krúteniu. Spomenúť však treba tiež vysokú pevnosť a nižšiu hmotnosť (v porovnaní s inými materiálmi). Vďaka týmto vlastnostiam je možné navrhovať okenné systémy v rozmeroch, ktoré sa podobajú hliníkovým, navyše eliminujú vznik tepelných mostov u stavebných otvorov.
Vďaka tuhosti a dobré statickej únosnosti nemusí mať kompozitné okno do určitých rozmerov integrovanú oceľovú výstuž, čo priaznivo ovplyvní hmotnosť, cenu aj potenciálny príležitosť využiť takto získanú voľnú komoru profilu na iné účely - napríklad aj zabudovanie alarmu alebo termomodulov.
Bez oceľovej výstuže možno navrhnúť okennú konštrukciu až do výšky 2 400 mm, zatiaľ čo s oceľovou výstuhou až 2 800 mm. Významnú úlohu zohráva v tomto smere farebné prevedenie profilu, ktoré znižuje uvedené maximálne rozmery zhruba o 10%. a tak sa s maximálnym rozmerom môžeme zatiaľ stretnúť len v bielom prevedení.
Kompozitné okná okrem veľkých rozmerov ponúknu záujemcom tiež výborný hlukový útlm, ktorý absorbuje celú škálu zvukových frekvencií. Pri kompozitných oknách je kovanie ukotvené priamo v kompozitnom materiáli, čo významne prispieva k vyššej bezpečnosti. Prísne laboratórne skúšky dokazujú, že vypáčiť kovanie z kompozitného profilu je oveľa ťažšie ako u klasického plastového profilu s oceľovou výstuhou.
Z uvedeného tiež vyplýva, že kompozitný materiál je priamo ideálny tiež pre všetky systémy veľkoformátových dverí.
Foto:www.oknatitan.ru
Autor: Ivan Nôta