Život v „eko štýle“ prináša často riešenia, ktoré tu už raz boli. Tak ako kedysi bola neodmysliteľnou súčasťou vidieckych domov takzvaná „kadibúdka“ , aj dnes sú v móde toalety, ktoré slúžia ako zásobníky biologickej suroviny na budúce prihnojovanie v záhradách.
Takéto toalety však majú ešte jednu obrovskú výhodu. V bežnej domácnosti ušetria až tretinu vody. Ak si to človek vynásobí počtom dní do roka, zistí, že pomôže nielen prírode, ale aj svojej peňaženke.
EKO proces
A že sa tým vraciame do doby predpotopnej? Kdeže: V škandinávskych domácnostiach, ale i firmách nájdete separačné či kompostovacie toalety bežne už viac ako štvrťstoročie. U nás sa pomaly dostávajú do povedomia nielen vďaka svojej ekologickosti, ale aj ekonomickosti a jednoduchosti inštalácie. Vzhľadom k tomu, že sa nesplachujú, nie je potreba pre ne stavať žiadnu kanalizáciu, ani privádzať vodu, ani kopať septik. Šetrí sa tak nielen pitná voda, ale aj nemalé stavebné náklady. Vďaka tomu, že tuhý obsah toaliet sa kompostuje a moč je tiež výborné hnojivo, nevzniká tak vlastne žiadny odpad. Naopak, vzniká užitočný humus, ktorý možno využiť napríklad na okrasnom záhone. Potom zostáva v domácnosti už len šedá voda, ktorá sa dá napríklad využiť na zálievku rastlín. Ekologická toaleta sa tak môže bez problémov použiť aj v rôznych ochranných pásmach či chránených krajinných oblastiach, kde je ťažké získať povolenie na odvod odpadov.
Svojráznosti eko toalety
Základom separačnej toalety je fakt, že sa pri vykonávaní potreby separuje moč od exkrementov. Pri močení si tak musia sadnúť aj páni. Len pri sedení totiž mieri moč bezpečne do lievika v prednej časti a je tak separovaný od tuhých exkrementov a odvádzaný buď do existujúcej kanalizácie, či do nádrže, kanistra pre následné využitie na hnojenie. A len po patričnom zaťažení dosky sa tiež otvorí záklopka nad vedierkom v zadnej časti toalety, kam padajú a kde sa zhromažďujú tuhé výkaly. Prečo takáto separácia? Jednoduché oddelenie tuhej časti od tekutej zamedzuje kvaseniu obsahu toalety a tvorbe nepríjemných pachov. Príčinou toho, že niektoré toalety zapáchajú, je zvyčajne anaeróbny rozklad premokrenej zmesi. Nápad separovať moč od fekálií tento problém do značnej miery rieši. Kapacita zhromažďovacích toaliet sa pritom výrazne zväčší a perióda vynášanie predĺži. Moč je na rozdiel od fekálií prakticky sterilný a nie je preto problém ju používať priamo na hnojenie a k zálievke záhrady - po zriedení vodou v pomere asi 1: 8. Na tento účel sa dá využiť aj šedá voda - tj. voda z kúpeľne a z kuchyne.
Použitý papier sa tiež hádže dovnútra. Toaletný papier vyrovnáva v zásobníku pomer uhlíka a dusíka a urýchľuje tak následné kompostovanie. A práve na kompost ideálne mieri tuhý obsah po naplnení zásobníka.
Ideálna na chaty a chalupy
Samozrejme, presviedčať vás o tom, ako je výhodné mať kompostovaciu toaletu v panelákovom byte, by asi nepadlo na úrodnú pôdu. Poďme sa teda baviť o rodinných domoch, chatách aj chalupách, pri ktorých majú mnohí malú záhradku, políčko, alebo minimálne záhon s kvetmi a niekoľko stromov a kríkov. Ak býva v dome dajme tomu trojčlenná domácnosť, približne raz do mesiaca je potrebné „pricvaknúť“ veko na plný zásobník a to priamo v toalete, vymeniť ho za prázdny a plný odniesť ku kompostu na záhrade – pozor, ku kompostu, nie na kompost. Obsah totiž bude v zásobníku „dozrievať“. Svojim spôsobom je výmena zásobníka otázka piatich minút. Ku kompostovacím záchodom výrobca väčšinou dodáva tri zásobníky.
V sezónne obývaných budovách, akými sú chaty a chalupy je frekvencia vyprázdňovania zásobníka ešte menšia. Ale pozor, jeden zásobník môže vážiť až pätnásť kilogramov. Keď na záhrade stoja už tri plné zásobníky, čo sa udeje zhruba trikrát do roka, vysypte ich všetky naraz, vymyte tlakovou hadicou a môžete ich znova použiť. Do zásobníkov sa môžu dať aj kompostovacie vrecia, čo ušetrí prácu s ich čistením.
Foto: www.biolan.com
Autor: Ivan Nôta