Kamenné chodníky v záhrade – od plánovania až po stavbu

Neodmysliteľnou súčasťou snáď každej záhrady je prírodná klasika - kameň.  Ten sa dá využiť v exteriéri mnohými spôsobmi. Skvelou voľbou je postaviť z kameňov  chodníčky, ktoré budú spájať tie najčarovnejšie zákutia vašej záhrady.  Chodníčky nie sú len spojovacím prostriedkom medzi dvoma bodmi, ale aj výtvarným kompozičným prvkom. Záhradné cesty a chodníky nemusia byť postavené len vo veľkých sadoch, aj v malých záhradkách si nájdu svoje uplatnenie.

Plánovanie

Naplánovanie záhradnej cestičky je najjednoduchšia vec. Vymyslíte si tvar, odkiaľ kam povedie, a rozmyslíte si, z akého bude materiálu. Zvyšok už je o dosť zložitejší. Ak budete chcieť cesty trvanlivé niekoľko desaťročí, siahnite po prírodnom kameni.

Dajme tomu, že sa chceme prevažne venovať pestovaniu zeleniny a nenechať sa rozptyľovať okolím. Potom nám k narysovaniu plánika poslúži prevažne pravouhlé pravítko, pretože cesty budú rovné, krátke a priame. Mali by vychádzať z centra (v našom prípade od bránky, prístupu do kôlne či pivnice, vodného zdroja alebo hromady s kompostom, podľa toho, čo pre nás bude najdôležitejšie) a budú nám umožňovať čo najjednoduchší prístup ku všetkým obrobeným plochám. Šírka musí byť vhodná aj pre vjazd s fúrikom alebo iným vozíkom - obvykle stačí 60 až 80 cm, ale pozor na zákruty a križovatky - tie by sme si mali radšej na skúšku prejsť a občas niečo pridať.

Cestička v okrasnej záhradke je oproti tomu akousi náučným chodníkom, ktorá nás sprevádza po najzaujímavejších miestach, kde sa otvárajú najkrajšie výhľady. Nebýva preto priama, ale "obteká" miernymi oblúkmi jednotlivé záhony od vyhliadky k vyhliadke či k odpočívadlu. Aj ona však musí umožniť bezpečný prístup s "dopravným prostriedkom", bez toho aby došlo k zničeniu okolitej vegetácie.

Po nákresoch vyznačte cestičku priamo v teréne. Tam ešte len zistíte, či nerobíte chybu. Plánujte preto tak, aby ste predišli zložitým technickým riešeniam. Predovšetkým hľaďte na nerovnosť terénu a sklon cesty.  Ak sa bude zvažovať,  dajte prednosť väčším kameňom.

Pokládka kamenného chodníka

Najčastejšie sa používa žula, rula, pieskovec či kremenec. Kamene sa dobre kombinujú so všetkými materiálmi a hodia sa tak takmer do akejkoľvek záhrady. Kameň je navyše veľmi nadčasový materiál, ktorý si uchová svoju originálnu podobu. Plocha vytvorená z kameňov je pri kvalitnej pokládke veľmi trvanlivá, je odolná voči prírodným podmienkam i záťaži. Kamene sú väčšinou k dostaniu vo forme rezaných alebo štiepaných pravouhlých dosiek.

Ak chceme docieliť efekt, že je chodník na záhrade už peknú riadku rokov, vyberieme kamene mnohouholníkového tvaru a s ich pokládkou sa trochu pohráme.

Hlavná požiadavka na chodníky je ich stabilita a priepustnosť. K tomu slúži dobré lôžko. To vytvoríte zo štrku a piesku. Väčšie chodníky vytýčte, prekopte do zeme a vyvezte sem hrubší štrk. Udupte ho. Naň potom nasypte piesok, ktorý sa ľahko vyrovnáva do požadovaného tvaru. Ten tiež udupte. Jednoduchá rada potom znie - poriadne ho prelejte vodou. Sám sa tam zaťaží a navyše zistíte miesta, kde sa voda drží, a potrebujú tak prídavnú drenáž. Na túto vrstvu potom klaďte samotné kamene.

Samozrejme, že naša rada platí, ak nechcete chodník zasadzovať do betónu. V tom prípade ešte prídu ďalšie vrstvy. U jednoduchších chodníčkov, ako sú voľne ložené kamene, vytvárajúce tenký chodník, môžete použiť len piesok. Ale stále sa snažte  starostlivo utlačiť a prelievať.

Foto: www.101dizain.ru

Autor: Ivan Nôta