Pri posudzovaní zatepľovacieho systému však povinnosť na overenie vlhkosti existujúceho muriva nie je zahrnutá do prípravného procesu. Stáva sa teda, že objekt je zateplený zvyčajne kontaktným systémom bez úplne funkčnej hydroizolácie.
Bežný stavebný materiál s vlhkosťou okolo 4% má zníženú tepelnoizolačnú schopnosť na ( iba ) 50%. Takýto obsah vlhkosti však bežnému pozorovateľovi uniká, pretože viditeľné vlhkostné mapy sú voľným okom pozorovateľné až od 5,5% hmotnostnej vlhkosti a vyššie, podľa druhu stavebného materiálu. A tu je kameň úrazu.
Tepelné audity založené na výpočtoch strát obvodových konštrukcií, honba za čo najnižším súčiniteľom prestupu tepla otvorových výplní, voľba materiálu s vysokým tepelnoizolačným odporom pre stropné a podlahové konštrukcie nás odviedla od problému, ktorý svojou závažnosťou presahuje dôležitosť výpočtov hrúbky zatepľovacieho systému. Problém, ktorý je u starých objektov prehliadaný je funkčnosť hydroizolácie obvodového muriva a nepodpivničených podláh.
Povrchové úpravy tenkovrstvových ušľachtilých omietok majú relatívne vysoký difúzny odpor a vlhkosť, ktorá vstupuje do konštrukcie nie je dostatočným spôsobom odvádzaná do atmosféry. Táto vlhkosť vo forme vodnej pary postupne kondenzuje a hromadí sa ako vo vlastnom murive, tak v tepelnom izolante a výrazným spôsobom znižuje vytúženú tepelno izolačnú schopnosť obvodového plášťa budovy. Investované prostriedky do zateplenia následne nemôžu priniesť úspory za energiu nutnú pre vykurovanie objektu s degradovanou tepelno izolačnou schopnosťou muriva.
Kvalitnému zhotoveniu hydroizolácie tak musíme venovať pozornosť rovnako pri novostavbách, ako aj pri rekonštrukciách a zatepľovaní starších domov, kde sa náprava prevádza napríklad procesom podrezania starého muriva. V opačnom prípade neušetríme. Práve naopak. Bez funkčnej hydroizolácie totiž o lacnom bývaní bez tepelných strát môžeme len snívať.
Foto: www.stroim.bvf.ru
(i.n.)