Kým v niektorých krajinách zákon ukladá aj malým stavebníkom povinnosť vytvoriť pri zakladaní stavby drenáž, ktorá ústí do zberných šachtíc u nás toto nutné nie je. Mnohokrát na škodu staviteľa, pretože niektoré fakty, zdajúce sa pred začatím stavby, ako jednoznačné sa môžu v jej priebehu veľmi rýchlo zmeniť.
Modelovým príkladom takejto zmeny je osadenie stavby pozdĺž vrstevníc na svahu. Predošlý hydrogeologický prieskum preukázal, že na pozemku sa teoreticky nenachádza tlaková voda. No suterénne murivo počas výstavby vytvorí bariéru voči prirodzenému odtoku povrchových vôd - dažďová voda sa postupne stane tlakovou.
Aj z tohto dôvodu sa pod základmi v nepriepustných zeminách navrhuje urobiť štrkové lôžko, ktoré preruší kapiláry, a tým sa hydroizolačná vrstva nevystaví pôsobeniu podzemnej vody. K ochrane domu preto nestačí len izolácia, ale je potrebné dôsledne používať aj drenážne systémy, slúžiace k tomu, aby bola zachytená a tiež odvedená nechcená voda od múrov domu. Umelé odvodňovanie terénov sa vykonáva pomocou siete malých podzemných rozvodov, ktoré po ich uložení do priesakavého alebo málo priesakavého terénu zberajú a umožňujú odvádzanie nadmerného množstva vody bez potreby príslušnej povrchovej úpravy terénu.
Drenáž okolo domu je nutná v terénoch, kde dochádza k presakovaniu spodných vôd, ktoré môžu zapríčiniť veľmi závažné škody. Pre správne naprojektovanie drenážneho systému je nutné zistiť miesta presakovania spodných vôd.
Pri vykonávaní prác pokládky drenáže sa nesmie zabudnúť, že potrubie je potrebné viesť v spáde. Ten by mal byť asi pol percenta smerom k šachte a odtiaľ potom do kanalizácie. Po dokončení úprav drenáž okolo domu prezrádza len kamenistý chodníček okolo domu Kým kedysi sa robila drenáž bež šácht, dnes sa už bez nich nezaobídeme.Šachty mávajú tri vývody dva na zvod vody z okolia domu a na tretí sa napoja rúrky, ktoré odvedú vodu napríklad do kanalizácie. Filtračnú stabilitu štrkovej vrstvy, do ktorej sa ukladajú rúry, zaručuje rúno, ktoré chráni štrkovú vrstvu pred zanášaním a zároveň znižuje jej potrebnú veľkosť.
Ak je hladina spodnej vody vyššie ako základy budov, pôsobí voda škodlivo na murivo, podomieľa stavbu, vytvára podmienky na vývoj plesní a vytápa pivničné priestory. Aj v tomto prípade sa hladina spodnej vody znižuje drenážou pod úroveň základov, avšak drenáž by sa nemala ukladať nižšie ako základová škára priľahlých základov, aby odvádzaná voda nemohla podmývať podzákladie. Toto riziko možno obmedziť použitím geotextílie. Pod základové škáry sa navrhuje štrková vrstva v kombinácii s rúna, aby sa zamedzilo prípadnému kapilárnemu vzlínaniu z nižšie ležiacej hladiny spodnej vody.
Z tejto vrstvy možno vodu odviesť k drenážnym rúram. Systém na zachytávanie a odvádzanie povrchovej a spodnej vody sa buduje z perforovaných a viacúčelových rúr a tvaroviek, kontrolných šácht a geosyntetík. Najčastejšie ide o systém drenážnych rúr paralelných so základmi. Drenážne šachty umožňujú preveriť funkčnosť drenážnych rúrok a ich včasné čistenie od nánosov a nečistôt. Optimálny počet predstavuje, keď sú inštalované pri každej druhej zákrute drenážneho potrubia.
Šachty sú vlastne hrubostenné veľkopriemerové plastové rúry, úplne vodotesné a odolné voči vysokému tlaku pôdy. Táto vlastnosť ich dáva do popredia pri porovnaní s drenážnymi šachtami zhotovených z tradičných stavebných materiálov – betónu a tehál. Navyše, ďalším pozitívom je ich jednoduchšia a časovo nepomerne kratšia inštalácia, plast predstavuje nekorodujúci materiál, konštrukcia je vodotesná a ani pôsobenie podzemných vôd nemá za následok pohyb šachty.
Foto: www.xn--80ahdf7aq.net, www.proekt-zagorod.ru, www.supersadovnik.ru
(i.n.)