Dnes sa slovo „brutálny“ častejšie používa vo význame „hrubý“. A v mnohom za to vďačíme brutalizmu – smeru architektúry, ktorý vznikol v Európe v povojnových časoch, ako istý druh protestu proti chudobe a hladu. Domy sa stavali z najdostupnejšieho materiálu – betónu a železných armatúr, pričom každý architekt sa snažil o krásu a plasticitu foriem. Brutalizmus je medzinárodný fenomén.
O názve nového štýlu nikto dlho nepremýšľal: v preklade z francúzštiny to doslova znamená „surový betón“. Všetky budovy postavené na vlne popularity brutalizmu nielenže nemajú vonkajšie povrchové úpravy, ale zachovávajú si aj stopy debnenia, čím privádzajú estétov a znalcov „rafinovanej“ klasiky k hystérii. Napriek všetkej svojej hrubosti a neotesanosti si štýl rýchlo podmanil takmer všetky krajiny sveta.
Socialistický brutalizmus
Od 50. rokov sa betón ako lacný materiál používal pri výstavbe socialistických stavieb. Neboli to len budovy, ale tiež pamätníky či účelové stavby. K najznámejším patrí Pamätník Komunistickej strany v Bulharsku (na obrázku), na Slovensku napríklad budova Slovenského rozhlasu, Pamätník SNP v Banskej Bystrici, UFO na moste ponad Dunaj, v Čechách je socialistický brutalizmus súčasťou obchodných domov Máj, Kotva, Družba či Paláca kultúry.
Napriek vysokej prevalencii je brutalizmus často kritizovaný. Vyčíta sa mu lacnosť výstavby, ktorá dala vzniknúť celým štvrtiam chudobných, kde prekvitá drogová závislosť, kriminalita a alkoholizmus. Je to naozaj tak?
Hlavné črty brutalizmu: ako ho rozpoznať?
Le Corbuses, architekt a ideový inšpirátor európskeho brutalizmu, sám zapísal jeho hlavné črty do jedného zo svojich diel. Podľa jeho pokynov sa budovy v tomto štýle vždy vyznačujú pravdovravnosťou. Nehrajú sa na nič iné.
Čestnosť: Jeden pohľad na ne stačí na to, aby sme pochopili, že sú postavené zo železobetónu, škvarového betónu alebo tehly. Žiadne dekorácie a ozdoby.
Čistá geometria: Prednosť majú pravouhlé, objemné a statické tvary. Menej často sú k videniu okrúhle domy a oválne balkóny.
Zasklenie bez experimentov: Všetky okná budov v štýle brutalizmu sú usporiadané priebežne za sebou. Možné je aj panoramatické zasklenie podláh.
Ploché strechy: Le Corbusier vždy hovoril o možnosti ich funkčného využitia - napríklad na streche si môžete zriadiť záhradu, vytvoriť reštauráciu alebo len rekreačnú oblasť.
Nekončiaci brutalizmus
V kolíske brutalizmu, vo Veľkej Británii, bolo za druhej svetovej vojny zničených alebo poškodených viac ako 4 milióny domov. Sám inšpirátor prúdu Le Corbusier navrhoval v prvej a najznámejšej budove zo série Unité d'Habitation na juhu Marseille oceľovú konštrukciu. Bola však priveľmi nákladná pre povojnové časy šetrenia. Použil teda svoj charakteristický béton brut (drsný), s ktorým pojem brutalizmus nepochybne súvisí.
Brutalizmus neskončil uplynutím chudobných povojnových rokov, keď sa znovu začalo ekonomike dariť a boli peniaze aj pre bohatšie a honosnejšie projekty. Krása surového betónu fascinuje architektov aj naďalej.
Brutalistické stavby pôsobia hmotne, blokovo, dominujú v nich spravidla horizontálne línie.
Brutalizmus je čistá funkčnosť a hospodárnosť, plasticita a rytmus, zvečnené v betóne. Teraz dochádza k znovuzrodeniu štýlu, často v kombinácii s interiérovými riešeniami v duchu loftu.
Foto: soullaway.livejournal.com, rehouz.info
Autor: Ivan Nôta