Správna izolácia je dôležitá predovšetkým pre obmedzenie tepelných strát a zhubného pôsobenia vlhkosti. Pri rekonštrukcii starých domov je vždy dôležité dodržať optimálnu hrúbku izolačnej vrstvy. Ekonomicky optimálna hrúbka izolácie obvodových múrov je 16 až 35 centimetrov. Hrúbka izolácie by mala byť prispôsobená celkovej hrúbke steny tak, aby nepresahovala 70 až 80 centimetrov a neobmedzovala prirodzené osvetlenie. Pri starších rodinných domoch a budovách so silnejšími stenami je teda vhodné izolovať čo najkvalitnejšou izoláciou, ktorá pri malej hrúbke spĺňa požadované parametre.
Existuje niekoľko možných spôsobov izolácie. Kontaktné systémy fasádnej izolácie vyžadujú zrovnanie podkladu a často je najvýhodnejšie nahodiť na múr novú hrubú omietkou. Zabráni sa tým vzniku škár medzi izolačnými doskami a nežiaducemu prúdeniu vzduchu. Systémy sa lepia buď celou plochou, alebo na špeciálne tanierové kotvy. Škáry v izolácii je tiež nutné vyplniť. Mäkšie izolačné materiály, ako napríklad minerálna vlna, prírodné vláknité izolácie alebo fúkaná celulóza sa umiestňujú do predsadených roštov z drevených nosníkov, alebo lát. Tieto spôsoby sú vhodné pre odvetrávané fasády s minimalizáciou tepelných mostov.
Zábrany proti vlhkosti
- Ak nie je možné izolovať dom zvonku, čo býva aj prípad niektorých pamiatkovo chránených chalúp, je nutné izolovať zvnútra. Pri tom vzniká problém tepelných mostov v miestach napojenia stropných konštrukcií na obvodové steny. Vrstvu vnútornej tepelnej izolácie je v takýchto prípadoch potrebné v určitej dĺžke pretiahnuť aj na stropy a podlahy. Veľmi dôležité je aj prevedenie parotesných zábran, aby nedochádzalo ku kondenzácii vlhkosti medzi vrstvou izolácie a nosnou konštrukciou. Tá môže stavbu poškodzovať.
- Pri starých budovách je často nutné riešiť aj dodatočné izolovanie základov. Oproti novostavbe ide v takomto prípade vždy o kompromis, ale hydroizolácia je nutná pre zabránenie vzlínaniu vlhkosti. Vnútorné priečky, ktorých základ je v priamom styku so zeminou, musíme izolovať rovnako ako základy. Nielen základy, ale aj podlaha u nepodpivničených objektov musí byť izolovaná minimálne 15 až 20 centimetrami izolácie. Nevykurovanú pivnicu odporúčajú odborníci oddeliť od vykurovaného priestoru, najlepšie desiať až pätnásťcentimetrovou vrstvou izolácie na spodnej strane stropu pretiahnutou dole po stenách v dĺžke minimálne päťdesiatich centimetrov.
- Čo najlepším izolovaním základov sa tiež vyhneme pôsobeniu tepelných mostov, ktoré môžu mať vplyv na nadmerné ochladzovanie častí konštrukcií a prípadné kondenzácie vodných pár. Takéto miesta potom môžu trpieť vznikom plesní.
- Pokiaľ ide o tepelné mosty, predstavujú rizikové miesta predovšetkým napojenia konštrukcií. Teda základy, stropné konštrukcie, pomúrnice, napojenie okien a stavebných otvorov či rohy. Pri rekonštrukciách vznikajú prípady ťažko riešiteľných tepelných mostov, ale oplatí sa ich vplyv pokiaľ možno čo najviac obmedziť.
Zásadný vplyv okien Zdrojom strát u starších objektov sú okná. Teplo uniká kvôli nekvalitnému zaskleniu, ale aj cez škáry v ráme okna a netesnosti v miestach ostenia. S izolovaním domu je vhodné spojiť výmenu okien. Tepelným mostom v napojení rámu na konštrukcii sa dá vyhnúť zasadením do vrstvy izolácie.
Foto: www.7dach.ru
Autor: Ivan Nôta