Výhoda zatrávňovacích tvárnic spočíva v ich štruktúre. Vydláždenú plochu totiž nepokrývajú celú, lebo stredovými otvormi týchto vegetačných tvárnic prerastá tráva. Vydláždená plocha je teda pevná, na jej povrchu nezostáva stáť dažďová voda a predsa si dlažba uchová prírodný charakter.
Jedinou nevýhodou zatrávňovacích tvárnic teda je, že sa po nich ťažšie chodí a problémy môže spôsobovať dámam s podpätkami, podobne ako i ľudom, ktorí si pri chôdzi pomáhajú paličkou.
K trávnatej dlažbe sa môžete dopracovať aj iným spôsobom. Ak vegetačná dlažba nie je pre vás to pravé orechové, jednoducho môžete trávu vysadiť do škár medzi jednotlivé betónové tvárnice. Myslieť na to však musíte už priamo pri pokládke.
Postup:
Medzi tvárnicami totiž musíte nechať o niečo širšie medzery, ktoré potom namiesto kremičitého piesku, vyplníte pieskom zmiešaným so zeminou a rašelinou. V tomto prípade betónovú dlažbu nezhutňujeme vibračným pásom, ale škáry jednoducho vysejeme. Na výsev sú vhodné trávy napr. kostrava dlholistá, ale i nižšie kvitnúce trvalky typu materinej dúšky, skalničky floxu či trávničky prímorskej.
Foto: www.flickr.com, www.angaraleshoz.ru, www.wilsonbrosgardens.com