Záhradné fontány poznali už v starom Ríme. Hoci sa rýchlo stali obľúbeným dekoratívnym architektonickým prvkom, ich prapôvodcom predstavovali iba jeden z druhov studní a úžitkových nádrží, ktoré slúžili ako zdroje pitnej vody.
V súčasnosti je záhradná fontána rovnako obľúbeným vodným prvkom s uzatvoreným vodným okruhom, ktorý si však okrem otvorených verejných priestorov našiel miesto i v súkromí. Stala sa presvetľujúcim estetickým prvkom našich záhrad, ktorý nielenže dynamizuje a zvlhčuje okolie, ale navyše má aj dokonalé relaxačné účinky na myseľ človeka. Mnohí z nás si pre nej radi prečítajú knihu či len tak posedia a započúvajú sa do zvukov šumenia prúdu, žblnkotu vlniek alebo zvukom padajúcej vody.
Záhradná fontána dodáva každej záhrade originálny vzhľad a preto je výber fontány veľmi dôležitý. Veľkú rolu pri výbere má nielen vzhľad, teda architektúra záhrady, ale aj jej rozloha. Fontána musí totiž so záhradou harmonizovať a v žiadnom prípade by nemala narúšať jej atmosféru.
V tomto prípade platí univerzálne pravidlo, ak sa rozhodneme pre fontánu s vyvýšenou nádržou, mala by byť fontána nižšia, aby nepôsobila v zeleni záhrady príliš mohutne. Ak sme si vybrali fontánu s nízkou nádržou, pokojne môže byť väčšia i vyššia, aby vynikla. Táto stavba totiž nepôsobí v priestore, ale iba svojou dopadovou hladinou, ktorá pôsobí na ploche.
Do menších záhradných priestorov sú určené najmä fontány, ktoré sa jednou svojou stranou delia napr. o stenu domu.
Nádrž je vlastne akási „nádoba“, v ktorej sa vytvára hladina. Aby nádrž so záhradou harmonizoval, mali by sme pri výbere vhodného typu brať ohľad v prvom rade na jej tvar. Ak máme dostatočne veľkú záhradu, pokojne si môžeme vybrať nádrž okrúhlu. Okrúhle nádrže sa hodia predovšetkým do prírodných záhrad. V modernej, menšej záhrade s prísnou architektúrou sa budú lepšie vynímať pravouhlé tvary, teda fontána so štvorcovou alebo obdĺžnikovou nádržou. Nádrž by mala byť hlboká aspoň 60 cm a vysoká približne 80 cm. Tieto rozmery sú pre záhradnú fontánu ideálne a to z hľadiska prehrievania a následného odparovania vody z uzavretého systému.
Delenie záhradných fontán
Podľa umiestnenia nádrže sa záhradné fontány delia na typy murované s vyvýšenými nádržami, ktorých hladina sa nachádza nad okolitým terénom. Druhým typom sú väčšinou betónové fontány s nádržou, ktorá je zapustená do zeme a nadväzuje na spevnenú plochu. Ich hladina splýva v jednej rovine s okolím.
Okrem toho sú vyvýšené fontány viac bezpečné, pretože neželanému styku s vodou zabraňuje ich okraj.
Zaujímavé sú tiež tým, že na rozdiel od zapustenej fontány, musí byť vodný efekt znásobený využitím prúdu vody vo výške očí.
Úlohou fontány postavenej na úrovni terénu je skôr využitie optického javu – zrkadlenia. Hladina nielen že odráža okolité svetlo, ale svojím vlnením dokáže vytvárať i ďalšie zaujímavé optické efekty. Jej okraj by mal byť široký, dokonca môže byť prispôsobený chôdzi. V každom prípade by mal však v prvom rada fungovať ako výstraha a zábrana pred neželanému vstupu do fontány. Zvýraznený okraj by fontána mala mať predovšetkým vtedy, ak je jej priame okolie porastené bohatou vegetáciou.
Mnoho moderných fontán sa buduje štýlom chýbajúcej hladiny. Znamená to, že rozstrekovaná voda dopadá napr. na dlažbu s mrežami, ktorými odchádza späť do systému alebo dopadá na kamenné prvky a drenážou odchádza do späť do systému.
V dnešných záhradách môžeme vidieť veľa moderných fontán z prírodného kameňa či kovu, nielen v blokoch geometrických tvarov, ale napríklad i sústavách veľkých kovových gúľ.
Foto: aqua-room.su, avtorsad.ru, edenarts.ch