Pred montážou vnútorných parapetov je potrebné skontrolovať podklad. Ten by mal byť dostatočne pevný, súdržný a rovný a musí byť 20 - 25 mm pod hornou hranou okenného rámu.
Do vzniknutej medzery potom parapet zasúvame, aby sme ho zabezpečili proti vytrhnutiu. Ak parapet nedá zasunúť, používajú sa plastové alebo kovové profily tvaru "L" alebo "U", ktoré parapet proti vytrhnutiu zabezpečia. Pri montáži je nutné dodržať odsadenie cca 2 mm medzi bočnou hranou parapetu a špaletou okna, pričom vzniknutá medzera sa potom začisťuje akrylátovým tmelom.
Parapet sa na podklad pripevňuje nízkoexpanznou montážnou penou, po uložení je potrebné parapet ihneď pomocou vodováhy vyrovnať do spádu cca 2 ° a na 10 - 15 minút zafixovať. Po stvrdnutí montážnej peny sa vyplnia špáry medzi okenným rámom a parapetom silikónovým tmelom, rovnako ako medzi murivom a parapetom akrylátovým tmelom vhodného odtieňa. Na čerstvo namontovaný parapet by sa nemalo stúpať, chodiť po ňom ani ho inak mechanicky namáhať.
Okenné parapety nemožno montovať do vlhkého alebo nepripraveného podkladu, mohlo by dôjsť ku vstrebaniu vlhkosti a tým k znehodnoteniu výrobku. Prípustná vzdušná vlhkosť je 50 - 70%. Optimálna teplota pri montáži by sa mala pohybovať v rozmedzí 10 - 25 ° C, v priebehu inštalácie by nemalo dôjsť k prudkej zmene teploty. V kúpeľni alebo kuchyni bude parapet vystavený pôsobeniu vlhkosti a vysokým teplotám. V súčasnosti preferované plastové prvky sú ľahké a majú vysokú trvanlivosť - a na rozdiel od tých vykonaných z kameňa nepotrebujú ďalšie zosilnenie. Okrem toho moderné technológie umožňujú pri plastových parapetov použitie takmer všetkých farieb z palety RAL. V tradičných interiéroch sa však najlepšie osvedčujú parapety so vzhľadom dreva.
Foto: www.abvmaster.ru, www.stoneofdream.ru Autor: Ivan Nôta