Interiérové farby nemusia byť odolné zmenám vlhkosti a teploty a preto sa na ich fyzikálne vlastnosti nekladú až také vysoké nároky ako na farby exteriérové. Podstatné je, aby do prostredia uvoľňovali čo najmenej škodlivín a neohrozovali tak zdravie ľudí, žijúcich v interiéri.
Pre nanášanie na vnútorné omietky sú vhodné najmä farby vápenné, silikátové, glejové a kazeínové. Ak je omietka v interiéri čerstvá, doporučuje sa na ňu farby nanášať až po jej dokonalom vyschnutí. Po vyschnutí totiž pH omietky klesne na hodnoty 8-6. Ak by pH omietky bolo vyššie, mohol by nanášaný náter s podkladovou omietkou zreagovať a náter by tam stratil na svojej kvalite.
Druhy interiérových farieb
Glejová alebo tzv. kriedová farba bola kedysi klasikou slovenských domov a bytov. Glejová farba je zložená z kriedy, vody, pôdnych pigmentov, spájacích glejov, vodorozpustných celulózových éterov a zvieracích alebo rastlinných glejov. Po jej nanesení získajú steny povrch s pomerne kvalitným krytím, ktorý dobre prepúšťa paru a je odolný voči oteru. Takýto povrch však nie je vodeodolný.
Glejové farby sú vhodné na použitie do suchých obytných priestorov. Ideálnym podkladom pre ne sú sadrová a vápenná omietka, opláštená stena ale i tapety. Glejové farby sú pomerne lacné a pre svoju kvalitu sú vhodné na natieranie stien a stropov, všade tam, kde sa nevyžaduje zvýšená odolnosť voči oteru.
Vápenná farba patrí dodnes k najpoužívanejším druhom farby, pretože má vyhovujúce kvality. Využiť sa dá aj v miestnostiach, v ktorých sa striedajú teplotné a tiež vlhkostné výkyvy, takže ňou môžeme spokojne vymaľovať aj vlhkú pivnicu či kúpeľňu. Vápenná farba sa vyrába z haseného vápna a vody. Do roztoku vápna a vody sa pridávajú farebné pigmenty, ktoré musia byť voči vápnu odolné. Najlvhodnejšími podkladmi pre prácu s vápennou farbou sú vápenná a cementová omietka, tehly a kamene so savým povrchom, ale i sadrová omietka, nátery z olejových farieb, kovy, sklo a drevo. Vápno má dezinfekčné vlastnosti, čím zvyšuje odolnosť natieraného miesta voči tvorbe plesní. Náter z neho je paropriepustný, dokáže regulovať vlhkosť v miestnosti, neprijíma elektrostatický náboj. Nevýhodou vápennej farby je však jej nízka odolnosť voči oteru.
Silikátová farba sa v minulosti využívala skôr ako farba na natieranie fasády, ale dnes si už našla cestu aj do interiérov. Pri výrobe silikátových farieb ako spojivo používa vodné sklo. Ďalšími komponentmi sú mastenec, krieda, mramorová múčka a samozrejme, farebné pigmenty. Na stabilizáciu náteru sa do neho pridávajú rôzne umeloživičné disperzie, ktorých však môže náter obsahovať len 5 %.
Silikátové farby majú vynikajúcu odolnosť voči oteru, preto sa používajú na miestach so zvýšenými hygienickými nárokmi alebo na vlhnúce miesta. Ich povrch zostáva napriek tomu paropriepustný. Nanášať sa môžu na vápenný, vápennocementový i cementový podklad i na neomietnuté murivo.
V prípade, že omietky obsahujú viac plastových disperzií alebo sa jedná o prekrytie starého disperzného náteru, použitie silikátových farieb sa neodporúča.
Umeloživičné disperzné farby sú dnes v moderných interiéroch najpreferovanejšie. Zloženie farby tvoria z veľkej miery umelé živice, voda, syntetické pigmenty, konzervačné látky a emulgátory. Umeloživičné farby sú parotesné, ich difúzna priepustnosť sa dá meniť prostredníctvom pomeru zloženia jednotlivých segmentov. Nátery sú zdravotne neškodné, a rozpúšťajú sa vo vode, lebo zvyčajne obsahujú len malé množstvo organických rozpúšťadiel.
V súčasnosti sa na maľovanie interiérov využívajú aj umeloživičné farby bez rozpúšťadiel a plastov, ktoré sa však elektrostaticky nabíjajú. Ich nanášanie na povrchy je veľmi jednoduché a aplikovať sa môžu takmer na všetky podklady. Tieto farby majú vysokú difúznu priepustnosť, preto je ich v prípade potreby nutné naniesť v niekoľkých vrstvách, aby sa znížila priepustnosť povrchu.
Prírodnoživičné disperzné farby sa vyrábajú z prírodných živíc, ktoré vo farbe pôsobia ako spojidlá. Obsahujú malé množstvá olejov, pôdne alebo minerálne pigmenty a ako rozpúšťadlo je v nich použitá voda. Práca s nimi je veľmi jednoduchá. Sú parotesné a elektrostaticky sa nenabíjajú, čo má za následok nižšie znečistenie stien. Ich povrch je vodovzdorný a výborne sa čistí vodou. Táto vlastnosť predurčuje prírodnoživičné farby na využitie predovšetkým vo vlhkých miestnostiach.
Kazeínová farba patrí medzi farby disperzné a je zložená z kriedy, vody, bóraxu a kazeínu. Kazeín sa vyrába z mlieka. Je to vlastne nízkotučný odstredený tvaroh, ktorý z bóraxom vytvorí vodotesné prepojenie. Na minerálnych povrchov vytvárajú kazeínové farby paropriepustný, oteru odolný povrch, ktorý má výbornú kryciu schopnosť a po nanesení dobre schne. Farby na báze kazeínu sú vhodné do suchých priestorov. Napriek tomu, že v súčasnosti nie sú veľmi populárne, odborníci ich považujú za kvalitné a vysoko ekologické.
Ďalším zástupcov druhov farieb sú farby tónovacie, ktoré obsahujú vysokú koncentráciu farebných pigmentov alebo organických farbív. Sú to vlastne koncentráty, ktoré sa primiešavajú do interiérových farieb na to, aby sa dosiahol požadovaný odtieň náteru. Tónovacie farby sú vždy určené pre jednotlivé druhy náterov. Pri ich výbere je teda potrebné postupovať opatrne a ubezpečiť sa, s akým náterom smú byť zmiešané.
Mohlo by vás tiež zaujať:
Penetrácia podľa starej receptúry
Ďalšie zaujímavé články, rady a návody na tému Farby a omietky
© WEBY GROUP
Publikovanie a ďalšie šírenie článkov zo zdrojov internetového portálu Stavebník.sk, alebo ich jednotlivých častí, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti Weby Group s.r.o zakázané. V prípade, že máte o ďalšie šírenie článkov záujem, nás kontaktujte na adrese stavebnik@stavebnik.sk
Foto: www.picma.ru, www.indeal.ru