Dlhé roky bol výťah výsadou najmocnejších – v dobách dávno minulých sa objavil v pápežskom sídle vo Vatikáne a bol poháňaný šľapacím kolesom, o niečo neskôr, v sedemnástom storočí zostrojil francúzsky kráľovský staviteľ Velayer pre lenivého Ľudovíta XIV (alias „Kráľa Slnko“) osobný výťah. Tento výťah mal už aj protizávažie, ktoré sa používa doteraz.
V roku 1853 skonštruoval Američan Elisha Graves Otis výťah, ktorý sa v mnohom podobal súčasným výťahom - Výťah bol po stranách vedený vodítkami a mal bezpečnostné zariadenie - zachytávače, ktoré v prípade pretrhnutí lana zabrzdili kabínu výťahu. Prvý Otisov výťah bol nainštalovaný v obchodnom dome E. V. Haughwout, Co. v New Yorku v roku 1857. Obsluhoval päť poschodí a jazdil na vtedajšiu dobu neuveriteľnou rýchlosťou 0,2 m/s .
Výťah s elektrickým pohonom skonštruoval známy nemecký elektrotechnik a podnikateľ Werner von Siemens: elektromotor bol priamo pod podlahou a otáčal ozubeným pastorkom, ktorý pomocou ozubeného hrebeňa dvíhal kabínu. Výrobu výťahov v bývalom Rakúsko – Uhorsku spustila v roku 1876 firma Breitfeld – Daňek (neskoršie ČKD). Bol to výťah, určený pre pivovar v Litoměřicích a bol poháňaný parou. Prvý elektrický výťah s tlačidlovým zariadením u nás, tak ako ho poznáme dnes, jazdil v jednom z najznámejších pražských hotelov Modrá hvězda. Výťahy sa stali neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Dlhú dobu dochádzalo iba k sporadickým a takmer nepodstatným zlepšeniam a inováciám ich vzhľadu a technológie prevádzky. Technický rozvoj a pokrok však zasiahol aj do tohto odvetvia. Keď v roku 1974 otvorili v Bratislave na moste SNP kaviareň Bystrica, zažili Bratislavčania doslova šok. Do tejto kaviarne premával rýchlovýťah, aký nemala žiadna iná budova na Slovensku. Výťah vtedy jazdil rýchlosťou 4m za sekundu a každý, kto sa ním viezol, žasol, akého pokroku je ľudstvo schopné. Mnoho ľudí šlo do kaviarne nie na kávu, ani pokochať sa krásnym výhľadom na Bratislavu, ale hlavne preto, aby sa previezli týmto výťahom.
Pokrok sa však nedá zastaviť a tak sme si zvykli na vyšší štandard výťahov. V priebehu 20. storočia sa na pohon výťahov začali používať jednosmerné pohony. Bezprevodový pohon výťahu bol riešený jednosmerným motorom. Výťahy tejto konštrukcie poskytovali plynulý rozbeh a dojazd aj pri vysokých premávkových rýchlostiach. K modernizácií výťahov nedochádza len pri novostavbách, ale aj pri rekonštrukcií starších budov, hlavne panelových domov , viacpodlažných bytovkách a podobne.
Z hľadiska pohonu ide buď o výťahy s trakčným čiže trecím prevodom (kabína je spojená lanami s protizávažím, takže výťahový stroj prekonáva len rozdiel váh celej sústavy), alebo o systém bubnový (odstránenie pôvodnej protiváhy umožní zväčšenie - predĺženie - kabíny). Nové výťahy bez strojovní a elektrické trakčné výťahy používajú množstvo ekologických prvkov - obmedzenie mazív (ploché laná) a mazacích miest, výťahové stroje bez prevodoviek, zníženie energetickej náročnosti, s priateľskými spôsobmi ovládania a dorozumievania. V pôvodnej, starej zástavbe alebo u nových objektov s nedostatočnými priestormi nad šachtou býva u nás (aj keď v rozpore so svetovými trendmi) stále obvyklé siahnuť po jednoduchom a spoľahlivom výťahu hydraulickom, ktorého strojovňu možno "vtesnať do priestoru veľkosti normálnej skrine. Najmä v priestoroch šikmých striech sa cení jeho priestorová flexibilita, prednosťou je aj tichý chod výťahu počas prevádzky.
Vývoj nových výťahov, ktoré sa umiestňujú do novostavieb nie je len otázkou dizajnu. Dnes sú bežné technické novinky, ako bezprevodové stále modernejšie pohony, ultrazvukové snímanie polohy kabíny (úplne nehlučné a presné zastavovanie kabíny bez zdrojov závad u snímačov). Pri veľkých výťahoch sa úspešne využíva rekuperácia. Rekuperácia je proces premeny časti kinetickej energie dopravného prostriedku naspäť na využiteľnú energiu pri brzdení. Táto energia by bola inak stratená vo forme tepla. Takýmto spôsobom sa časť energie výťahu pri brzdení vracia späť do siete.
Foto: www.holidaycheck.de, www.selfstorage.blog.de, www.grafkomfortlifte.de